FOTO - ČTK
dolných končín Európy či zámoria. Jednou z výnimiek je český chemik Otto Wichterle, vynálezca gélových kontaktných šošoviek. V pondelok uplynulo od jeho narodenia 90 rokov.
Prvé úvahy o kontaktných šošovkách, ktoré by nahradili klasické okuliare, možno vysledovať u Leonarda da Vinciho v 16. a Reného Descarta v 17. storočí. Realizoval ich však až anglický optik Thomas Young na prelome 18. a 19. storočia. Odvtedy sa tieto stále sklené šošovky zdokonaľovali, aby dobre priliehali na oko.
Prvé šošovky z plastickej látky vyrobil newyorský optik William Feinbloom v roku 1936. Dráždili a vysúšali však oko.
Rozhodujúci podiel na odstránení týchto nedostatkov mal český organický chemik Otto Wichterle. Ako nový materiál pre ne v 50. a na začiatku 60. rokov navrhol a vyskúšal sieťové hydrofilné čiže vodu vstrebávajúce gély. Otto Wichterle sa narodil 27. októbra 1913 v Prostějove v podnikateľskej rodine, vyrábajúcej poľnohospodárske stroje. Po gymnáziu chcel pokračovať v rodinnej tradícii na strojárine, no napokon v roku 1935 absolvoval vtedajšiu Vysokú školu chemicko-technologického inžinierstva v Prahe.
Po škole začal pracovať v Baťovom výskumnom ústave v Zlíne na vývoji polyamidov (vzišlo z toho známe silonové vlákno). V roku 1941 ho zatklo a niekoľko mesiacov väznilo gestapo.
Po vojne prednášal na Vysokej škole chemicko-technologickej a napísal vynikajúce učebnice. Zriadil a viedol katedru technológie plastických látok. Učil aj na iných vysokých školách v Prahe a Brne.
Od roku 1952 sa zaoberal syntézou sieťovaných hydrofilných gélov. V roku 1958 po politickej čistke na vysokých školách prešiel do práve založeného Ústavu makromolekulárnej chémie Československej akadémie vied (ČSAV).
Ústav sa iba budoval a tak pokusy robil doma. Na Vianoce roku 1961 odlial v aparatúre, zahŕňajúcej aj detskú stavebnicu Merkur-Mladý technik, prvé kontaktné šošovky, ktoré nedráždili oko. Následne ich urobili spolu s manželkou, lekárkou Lýdiou, niekoľko tisíc. Onedlho sa gélové šošovky rozšírili do celého sveta, kde ich dnes nosia stovky milióny ľudí.
Wichterle si ich patentoval a licencie vládne orgány ČSSR predali (sčasti bez jeho vedomia a nevýhodne) do USA. Gélové kontaktné šošovky sa stali lukratívnym produktom. V nasledujúcich desaťročiach bolo okolo zahraničných licencií veľa problémov. No vynálezca nikdy nedostal viac ako desatinu percenta poplatkov, ktoré inkasovali československé orgány.
Po roku 1968 prišiel Wichterle v ďalších politických čistkách o miesto riaditeľa ústavu akadémie vied a ďalej pôsobil ako radový vedecký pracovník. Nemohol cestovať, no v zahraničí získal veľa cien a pôct.
Po novembri 1989 sa stal predsedom ČSAV a v tejto funkcii pôsobil až do rozpadu Československa. Od roku 1993 bol čestným predsedom Českej akadémie vied. V tom istom roku dostala jeho meno planétka číslo 3899, objavená v roku 1982 na českom observatóriu Kleť.
Wichterle je autorom vyše 150 patentov z oblasti organickej chémie a biomedicínskeho materiálu. Napísal okolo 200 vedeckých a odborných publikácií. Ešte v roku 1995 uvažoval o syntetickej šošovke, ktorá mala pomôcť obnoviť zrak po operáciách zákalu a jednu takú aj patentoval. Zomrel 18. augusta 1998 v Prahe vo veku nedožitých 85 rokov.
Každé stretnutie s Ottom Wichterlom človeku pripomenulo, že skutočne veľkú osobnosť zväčša sprevádza vzácny charakter a skromnosť. Nenechal sa zlomiť represívnymi režimami a ako náš spoluobčan v bývalej spoločnej vlasti vytvoril cenný vklad do svetového civilizačného dedičstva.
Zo zvratov svojho postavenia nezatrpkol a na ľudí i udalosti sa pozeral s humorným nadhľadom. Jeho hlavný vynález sa stal miliardovým biznisom, jemu osobne však napriek patentovaniu materiálne veľa nepriniesol. Celý Wichterlov život zodpovedal jeho výroku: „Pestovať vedu je nesmierne vzrušujúce a zábavné. Človek sa cíti absolútne slobodný.“
Zajtra - panika po rozhlasovej dramatizácii románu Vojna svetov
