Maďarskí radikáli v Rumunsku nie sú spokojní s vlastnou stranou, niektorých vypočúvala políciaV meste Sfintu Gheorghe (po maďarsky Sepsiszentgyörgy) v sedmohradskej časti Rumunska vznikla tento víkend Sikulská národná rada, ktorá sama seba považuje za jeden z orgánov budúcej územnej autonómie maďarskej menšiny v Rumunsku.
Rada prijala štatút budúcej autonómie, ktorú chce predložiť rumunskému parlamentu a presadzovať doma aj v zahraničí.
Sikulovia tvoria asi polovicu zhruba 1,5-miliónovej maďarskej menšiny v Rumunsku. V stredovekom Uhorsku pôsobili ako strážcovia hraníc, mali rozsiahlu autonómiu a vlastné zákony. Dodnes žijú na pomerne ucelenom území v župách Covasna, Mures a Hargitha, ktoré mali krátkodobú autonómiu aj počas dočasného uvoľnenia pomerov na začiatku vlády Nicolae Ceaucesca.
Už mesiac vznikajú miestne sikulské rady a začiatkom leta vznikla Sedmohradská maďarská národná rada, ktorú založili radikáli nespokojní s politikou Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ). Ten podľa nich iba bezzásadovo podporuje vždy aktuálnu rumunskú vládu a prestal presadzovať naozajstné záujmy maďarskej menšiny. Na čele radikálov je reformovaný biskup a hrdina rumunskej revolúcie z roku 1989 László Tőkés.
Autonómia je dlhodobo jedným z hlavných cieľov maďarských politikov v Rumunsku, od vstupu Demokratického zväzu Maďarov do predchádzajúcej rumunskej vlády však medzi oficiálnymi menšinovými požiadavkami ustúpila do pozadia. Platí to aj dnes, keď už zväz nie je členom vlády, ale s vládnou sociálnodemokratickou stranou uzavrel dohodu o podpo- re.
„Nikto si nemôže privlastniť ideu autonómie, tá je spoločným cieľom nás všetkých. Podobné zúfalé iniciatívy však autonómiu iba diskreditujú,“ tvrdí predseda Demokratického zväzu Maďarov Béla Markó.
Markóovo vedenie radikálov zo strany postupne vytlačilo a tí sa rozhodli pokračovať v politike mimo donedávna jedinej maďarskej strany. Okrem zakladania rád pripravujú vznik novej strany, ktorá by sa zúčastnila na budúcich parlamentných voľbách. Radikáli však nemali až taký jednoznačný úspech, rád vzniklo menej, ako pôvodne predpokladali.
Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku získaval doteraz v rumunských parlamentných voľbách pravidelne vyše 7 percent, čo zhruba zodpovedá počtu Maďarov v krajine. Existencia dvoch navzájom si konkurujúcich maďarských strán by pravdepodobne znamenala, že 5-percentnú hranicu na vstup do parlamentu neprekročí ani jedna z nich.
Akákoľvek forma autonómie pre menšiny sa zo strany väčšinovej rumunskej spoločnosti vníma ako útok na územnú celistvosť krajiny. „O územnej autonómii na etnickom základe nemôže byť v Rumunsku reč,“ povedal rumunský premiér Adrian Nastase.
Vládni aj opoziční predstavitelia požadujú od vzniku rád zásah štátnej moci a prokuratúry. Niektorých organizátorov rád zadržali a vypočúvala ich polícia. Proti tomu sa však ozvali aj rumunské organizácie na ochranu ľudských práv vrátane Helsinského výboru.
PETER MORVAY
