Zmätočné vyhlásenia

Premiér TadžikistanuAkil Akilov v rozhovore pre Times of Central Asia len opatrne pripustil možnosť vytvorenia vzdušného koridoru pre americké lietadlá, krajina však tak podľa neho urobí len po konzultáciách so svetovým spoločenstvom. Tadžický minister zahraničia neskôr tieto správy rozhodne poprel.

„Svetovým spoločenstvom“ bude zrejme najmä Rusko, ktoré má dodnes svoje jednotky rozmiestnené na tadžicko-afganskej hranici. Krajina je vyčerpaná občianskou vojnou v 90. rokoch – postsovietska vláda bojovala s islamistickou opozíciou, ktorá mala základňu práve v Afganistane.

Prezident Uzbekistanu Islam Karimov okamžite po útokoch ponúkol Spojeným štátom pomoc. V nedeľu uzbecká vláda odhlasovala poskytnutie svojho vzdušného priestoru USA. V stredu po stretnutí s ruským tajomníkom Bezpečnostnej rady Vladimirom Rušajlom prezident Karimov vyhlásil, že sa „nezaviazli poskytnúť svoj vzdušný priestor ani územie“.

Turkménsko vyhlásilo v stredu, že správy, že by mohlo prijať amerických vojakov alebo poskytnúť právo preletov sú „úplne nepodložené“.

Rusko: Nikomu nebránime

Ruský minister zahraničia Igor Ivanov v stredu vo Washingtone hovoril s prezidentom Bushom a potom uviedol, že USA nepožiadali Rusko o vojenskú pomoc ani o použitie vojenských základní v Strednej Ázii. Rusko dalo v USA jasne najavo, že nebude stáť v ceste americkej spolupráci so stredoázijskými republikami.

Rusko má potenciál kľúčového spojenca USA v prípade vojenského útoku na Afganistan. Minister zahraničia Colin Powell informoval, že s Ivanovom hovorili o potenciálnych oblastiach spolupráce vrátane „uplatnenia zákonov, vojenskej aktivity, právnych krokov, finančných akcií“. Zásadná bude spolupráca s ruskou rozviedkou.

Rusko a Irán, ďalšia krajina susediaca s Afganistanom, spolu konzultovali situáciu a zhodli sa v tom, že proti terorizmu treba bojovať pod kuratelou OSN.

Krehké konštrukcie

V Tadžikistane i Uzbekistane sú ešte stále zariadenia, ktoré tu vybudovali sovieti v roku 1979 na podporu svojej afganskej invázie. Podľa pozorovateľov by však mala Amerika použitie stredoázijských republík na svoje útoky zvážiť. „Postsovietske stredoázijské republiky sú krehkými konštrukciami – vládne elity nemajú skúsenosti s riadením, sú skorumpované a značná časť populácie ich nevníma ako legitímne,“ varuje internetový magazín Transition Online.

Americká a prípadná ruská intervencia môže krátkodobo posilniť režimy v týchto krajinách, ktoré tak získajú požehnanie na potlačenie opozičných, často islamských skupín. „Z dlhodobého hľadiska však môže priniesť do regiónu ťažko zvádnuteľnú a dlhodobú nestabilitu,“ upozorňuje TOL. (mar, bj)