najkrajšia. Môžem sa mu na to vykašľať, keď to prichádza po tom, čo mám z roka na rok najradšej - jar a leto. Jasné, že si treba užiť každú jeseň života. Lenže kedy, keď je taká krátka. Plavky ešte poriadne neuschli a už na vás z reproduktorov hučia vianočné koledy. Pracujete ako blázon, a ak nemáte psa, tak stromy v lesoch a parkoch ani neuvidíte.

Proti jeseni ste prakticky bezbranný, ale na poriadnu zimu existujú lieky, ktoré si môžete užívať. Korčule, lyže, sánky. Odporúčam medzi jedlom a každú sobotu aspoň po kvapkách. Fajn, ak to robíte odmalička a odjakživa; úsmev na tvári vám nikdy nezamrzne. Špeciálnu príchuť to však má, ak to urobíte po rokoch aktívnej pohybovej pasivity. Myslím, že budete príjemne prekvapený, ak sa občas „spustíte“.

Narodil som sa na dolniakoch a ako dieťa som bol v našej dedine mimoriadne populárny. Nie preto, že som bol syn miestneho frajera a peknej učiteľky, ktorá tam dostala osudovú umiestnenku po skončení vysokej školy, ale preto, že som mal neuveriteľné maniere, ktoré v našej dedine dovtedy nepoznali. Napríklad - nejedával som. Možno to bola teraz tak populárna anorexia, ale skôr asi pomiešané ročné obdobia. V lete som napríklad paradajku nedal do úst ani za nič. V zime, v deň zabíjačky, som jedol iba maslový chlieb a chcel som paradajku. Zostalo mi to doteraz. V plnej sezóne som zeleninu prakticky nejedol a v januári si ju budem kupovať drahú, nechutnú a podozrivo zdravú.

Biela perina onedlho na chvíľu zakryje všetky naše sídliskové a pouličné „kozmetické“ nedostatky á la Lunik 9. No a neskôr, keď začne byť biela perina na mnohých miestach poznačená, napríklad tým čo psy neserióznych majiteľov nechajú na ulici, bude sa blížiť jar. Veselá (pozitívna) myseľ je na zimnú depresiu vraj účinnejšia ako všetky očkovacie látky proti chrípke. No ale povedzte to prirodzene smutnému človeku. Vysmeje vás.

Oliver Lippo