V prvých ročníkoch sme poplatok za štúdium platili bez reptania. Po získaní bakalárskeho titulu sme sa všetci rozhodli pokračovať v magisterskom štúdiu. Zarazilo nás, že napriek menšiemu počtu vyučovacích hodín a skúšok, bola cena vyššia ako v predchádzajúcich ročníkoch.
Písomne som vyjadril vedeniu inštitúcie nesúhlas s cenou a žiadal som, aby nám predložila ekonomickú analýzu nákladov na štúdium.
Nedočkali sme sa slovka vysvetlenia, naopak, bolo nám oznámené, že ak nezaplatí určitý minimálny počet študentov požadovaný poplatok, ročník sa neotvorí.
Na naše naliehanie prijalo delegáciu študentov vedenie inštitútu, kde nám vysvetlili, prečo sú náklady na štúdium také vysoké. Bolo to zaujímavé vysvetlenie. Podpísali zmluvu s pedagogickou fakultou o finančnom dare, ktorý máme zaplatiť my, študenti, formou finančného daru škole. Opäť nám zdôraznili, že ak nezaplatíme, neotvoria ročník.
Považujete za férový a etický takýto prístup k študentom? Posúďte sami, či sa dá tento postup nazvať morálnym vydieraním. Pritom sme počas štúdia nedostávali študijné materiály, ak, tak len vďaka ochote prednášajúcich, ktorí nám poskytli jeden exemplár na rozmnoženie.
Nie som proti plateniu za externé štúdium. Ale za serióznych podmienok a seriózneho prístupu v súlade s platnou legislatívou, bez jej obchádzania a hľadania právnych kľučiek. Prekvapuje ma postoj vedenia Univerzity Mateja Bela v B. Bystrici, kde dokonca zvažujú podať trestné oznámenie na ministra školstva. Sami dobre vedia, že využili nedokonalosť právneho systému a neeticky pripravili zmluvy, ktoré sú právne ťažko napadnuteľné. Mám dojem, že pojmy ako etika a morálka, ktoré nás učia na vysokých školách humánneho zamerania, sú len pre študentov. Neriadia sa nimi tí, ktorí by to mali robiť v prvom rade – vedenia vysokých škôl. Tu asi platí porekadlo „Vodu káže, víno pije“.
(meno a adresu máme v redakcii)
