Teodor Tekel: Pieta, 1940 – 1945.
štúdia figurálnej maľby u Maxa Švabinského a františkánsky kňaz bol jedným z reprezentantov našej výtvarnej scény aj na slávnom bienále v Benátkach. Posledná jeho výstava sa konala v roku 1949 v Bratislave.
„Tekel hľadal moderné výrazové prostriedky pre náboženskú maľbu, novú symboliku, aby bola súčasná a blízka modernému človeku. Svojou tvorbou oslobodil náboženské umenie od prehnaného realizmu a zveličeného symbolizmu a posunul ho smerom k mystickej poetike a expresionizmu. Monumentálne tendencie náboženskej maľby nahradil intímnymi zobrazeniami. Z techník prevláda pastel, akvarel a kresba tušom,“ hovorí kurátorka Alena Piatrová.
Stačila však jedna noc, z 13. na 14. apríla 1950, a jeho výtvarnícky a občiansky život sa nedobrovoľne a radikálne zmenil. Spolu s ďalšími rehoľníkmi bol násilne odvlečený z kláštora v Bratislave do internačného tábora v Hronskom Svätom Beňadiku a komunistický režim sa postaral o „vygumovanie“ z dejín ďalšieho nepohodlného umelca a, samozrejme, aj o brutálne zničenie všetkého, čo sa našlo v jeho ateliéri.
Po prepustení z internácie sa Tekel usadil v Trnave. „Bol veľmi chudobný, miestni ľudia mu nosili jedlo, traduje sa, že napríklad u holiča, keď nemal na zaplatenie, nakreslil niečo na noviny alebo hocijaký papier, ktorý bol poruke,“ vraví o spomienkach pamätníkov riaditeľka Galérie Jána Koniarka Viera Jančeková. Tu je aj prevažná väčšina, okolo 2800 diel z jeho pozostalosti. Sú to väčšinou pastely a kresbičky, ktoré sú na veľmi zraniteľných papieroch. „Z núdze kresliť na čokoľvek sa však stala originálna metóda. Symbolicky prekrýval obsah denníka Pravda duchovným dielom,“ dodáva Alena Piatrová.
Z trnavskej galérie vzišiel aj impulz na komplexný výskum umeleckého odkazu Teodora Tekela, na ktorý sa podujala práve Alena Piatrová, ktorá tam pri príležitosti storočnice autora usporiadala jeho prvú prierezovú výstavu. „Na základe jej úspechu zrazu vypukol o Tekela nevšedný záujem, a tak výstavu videli návštevníci aj v ďalších mestách,“ hovorí kurátorka. „Súčasná bratislavská expozícia sa na rozdiel od pôvodnej trnavskej, ktorá bola zameraná na neskoršiu tvorbu, venuje obdobiu štyridsiatych rokov, kde prevládali veľké pastely. O tejto Tekelovej hviezdnej etape sa však paradoxne vie len málo, keďže takmer päťsto obrazov zmizlo po jeho internácii, a po tom, čo bolo kedysi vystavované a odkúpené, som musela prácne pátrať v súkromných zbierkach.“
O tom, že Teodor Tekel vďaka sérii výstav v posledných dvoch rokoch kurátorsky pripravených Alenou Piatrovou vystupuje z tieňa Fullu, Benku či Galandu, sa od začiatku budúceho roku môžu presvedčiť aj návštevníci Oravskej galérie v Dolnom Kubíne.
ALEXANDER BALOGH
