Na okolnosti svojho konca však Petőfi paradoxne zároveň dopláca. Aj preto vzbudilo minulý týždeň pozornosť dlho očakávané rozhodnutie Národného pietneho výboru, ktorý odmietol povoliť otvorenie hrobky Petőfiho rodičov v Budapešti.
Podľa historikov básnika zabili ruskí kozáci v jednej z posledných bitiek revolúcie v júli 1849 a pochovali ho do masového hrobu. Svedectvá o jeho posledných chvíľach však chýbajú, a tak sa okamžite začali objavovať fámy: jedna hovorila, že milovaný básnik prežil a skrýval sa doma. Druhá, že ho Rusi zajali, odvliekli na Sibír, kde vo vyhnanstve dožil. O tom však tiež chýbajú akékoľvek seriózne dôkazy a v odborných kruhoch zvyknú podobné nápady komentovať poklepaním si na čelo.
To však nebráni rôznym nadšencom, aby raz za čas nevystúpili so „zaručenými“ informáciami o Petőfim na Sibíre. O vyvrcholenie kauzy sa postaral podnikateľ Ferenc Morvai, ktorý v roku 1989 zorganizoval expedíciu na údajné miesto Petőfiho posledného pobytu. Na cintoríne v Barguzine na Sibíri vykopali kostru, ktorú prizvaný antropológ István Kiszely identifikoval ako Petőfiho. Podľa objaviteľov už bolo treba básnikove pozostatky iba previezť domov a dôstojne pochovať.
Odborníci Maďarskej akadémie vied však spolu s ruskými profesormi zistili, že kostra patrí žene, navyše pravdepodobne burjatského pôvodu.
Morvai s Kiszelym reagovali rečami o sprisahaní, ktoré má zabrániť, aby sa národ dozvedel pravdu, a kostru previezli do Spojených štátov. Do Maďarska vraj pricestovala po častiach až v roku 2001. Odvtedy je podľa nich ukrytá a odmietajú ju komukoľvek ukázať.
Objavitelia tvrdia, že kostru preskúmal ústav americkej armády pre identifikáciu DNA a potvrdil, že ide o kostru muža. Oficiálne vyjadrenia amerického ústavu však hovoria opäť o ženskej kostre.
Morvai sa medzitým stal populárny medzi maďarskými národniarmi, roky bol poslancom parlamentu za populistickú stranu maloroľníkov. Nemohol priznať omyl, namiesto toho spor stále vyhrocoval. Požadoval otvorenie hrobky Petőfiho rodičov a porovnanie ich zostatkov s kostrou z Barguzinu, avšak bez toho, aby vydal kostru, s ktorou sa malo porovnávať.
Odborníci a príslušný výbor považovali za týchto podmienok seriózny výskum za nemožný a otvorenie hrobky odmietli. Rozhodli sa aj na základe vyjadrenia predsedu akadémie vied Szilvesztra E. Viziho, podľa ktorého je kauza nezmyselná a nevedecká. Výbor navyše už v minulosti vyjadril presvedčenie, že by ani negatívny výsledok porovnania nepresvedčil zástancov sibírskeho Petőfiho o ničom, takže by takýto prejav neúcty k mŕtvym nepriniesol žiadny úžitok.
PETER MORVAY
