Pre autora školstvo ponúka jednu veľkú výhodu - nemusí prakticky nič vymýšľať, stačí si všímať skutočnosť a literárne ju dotvoriť. „Týmto spôsobom reagujem na to, čo ma naozaj trápi a mrzí. Zdá sa mi, že spoločnosť je voči učiteľom a ich postaveniu viac-menej ľahostajná. A nemyslím si, že len v kruhoch, ktoré sú bezprostredne zainteresované na výuke svojich detí,“ myslí si spisovateľ a vedúci Katedry estetiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Ako dodáva, hlavnou postavou v jeho knihe však nie sú ani tak „učitelia a iní ľudia“, ale smiech a ideály, ktoré sú dnes značne deformované. Čitateľom, ktorí by sa v poviedkach našli, odkazuje už to, čo platilo v prípade jeho prvotiny Katedra paupológie: „Akákoľvek podobnosť je síce náhodná, ale ak sa nájde, je v každom prípade poľutovaniahodná.“ (tasr)