Práve dlhodobá nezamestnanosť môže viesť k sociálnemu odlúčeniu nezamestnaného a následnému úpadku do chudoby. ILUSTRAČNÉ FOTO ARCHÍV SME - JÁN KROŠLÁK

BRATISLAVA - Oficiálna chudoba na Slovensku ustupuje. Jej vnímanie je rôzne, mnohým sa môže zdať, že tento rok po zdražení pribudlo chudobných ľudí. Po započítaní vyživovaných detí však bolo v prvom polroku v hmotnej núdzi okolo 560-tisíc ľudí, o 80-tisíc menej ako vlani. V chudobe už teda nežilo 119 ľudí z tisícky, ale len 104. Vyplýva to zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva, ktorú o pár dní predloží vláde minister práce Ľudovít Kaník.

Zo štúdie Svetovej banky vyplýva, že najlepším liekom na chudobu je práca. Podľa oficiálnych štatistík pracovalo v prvom polroku o 40-tisíc viac Slovákov ako vlani v rovnakom období. Medziročný rast zamestnanosti sa pritom zrýchlil v druhom štvrťroku - do marca sa zamestnanosť zvýšila o 1,2 percenta a od apríla do júna to bolo o 2,6 percenta.

Počas prvých šiestich mesiacov ubudlo ľudí, ktorí sú bez práce dlhodobo. Práve dlhodobá nezamestnanosť vedie podľa zahraničných pozorovateľov k sociálnemu odlúčeniu nezamestnaného, po ktorom nasleduje úpadok do chudoby. Celková nezamestnanosť však klesala rýchlejšie ako dlhodobá, preto sa podiel dlhodobo nezamestnaných opticky zvýšil. Koncom apríla a mája dosiahol dokonca 50 percent. Skupinu dlhodobo nezamestnaných tvoria takmer z polovice ľudia s nízkym alebo so žiadnym vzdelaním s vekom nad 40 rokov.

Januárové zmeny v sociálnom systéme, jedny z prvých z dielne ministra Kaníka, znížili výdavky štátu na financovanie sociálnej siete. V prvom polroku ubudlo poberateľov dávok sociálnej pomoci, klesol tak aj objem peňazí, ktoré štát z verejných zdrojov zaplatil zhruba desatine občanom v hmotnej núdzi.

Sociálne dávky poberalo od štátu v prvom polroku priemerne 290-tisíc ľudí, teda o 40-tisíc menej ako vlani v rovnakom období. Celkovo poberatelia sociálnych dávok minuli z verejných zdrojov štyri a pol miliardy, čo bolo o 1,4 miliardy menej ako v prvom polroku 2002. Pod tento pokles sa podpísalo aj zníženie priemernej sociálnej dávky, ktorá medziročne klesla takmer o 380 korún na vyše 2600 korún.

Zamestnanosť v regiónoch