Blainova partnerka, modelka Manon von Gerkan bola Davidovou oporou a usilovne čistila steny klietky od vajíčok, ktorými nepriaznivci Blaina ohadzovali. FOTO – ČTK /AP
an v Londýne. Z prechodnej adresy na brehu Temže zvestoval svetu cez namontovanú kameru niekoľko prostých posolstiev - tie najlepšie veci sú zadarmo, naučil som sa oceniť jednoduché veci ako východ slnka či úsmevy od známych aj neznámych. Pôsobilo to pateticky.
„Ak naozaj hladoval, tak je dobrý. Ak nehladoval, tak je najlepší iluzionista.“ Odpočuté tesne predtým, ako ho zvesili dolu v dave ľudí. Newyorčan David Blaine, momentálne najslávnejší kúzelník na svete. Briti sa dodnes sporia, o čom celá akcia bola. On tvrdil, že hľadal pravdu.
Tridsaťročný iluzionista opustil priehľadnú kocku síce po svojich, ale s podlomeným zdravím. V klietke mal len deku, vankúš, denník, šaty na prezlečenie a fotku svojej matky.
Kúzelníci ho neberú
„To dokážem aj ja,“ fŕkali pohŕdavo kúzelníci a vzápätí sa pýtali, kto ten David Blaine vlastne je, keď mu americká televízna spoločnosť ABC dala vlastný televízny program.
Nikto z nich nemal drzosť vkročiť len tak do kancelárií ABC, ukázať televíznym šéfom šikovné, ale ničím mimoriadne triky s kartami, zvládnuť levitáciu v zasadačke, nechať tam svoju kazetu (nakrútil mu ju Harmony Korine, autor šokujúceho filmu Kids) a dostať miliónovú zmluvu. Stalo sa to v roku 1997.
Kúzlo na ulici
Blaine má v sebe niečo, čo iní nemajú. Predovšetkým – vrátil kúzla, efektné triky a veľké ilúzie späť do ulíc. Je opakom vyfénovaného Coperfielda a jeho kolegov v estrádnych halách, ktorí ostrými pílami režú „do mäsa“ silikónových asistentiek v ligotavých kostýmoch.
Je nekonvenčný, mladý, odvážny, páči sa ženám. Ak je kúzelníctvo novým rock‘n‘rollom, Blaine je Elvisom, uviedla BBC.
„Nie som predsa cvičený tuleň. Musím veci cítiť,“ hovorí Blaine. Jeho ihriskom sú ulice, obyčajné miesta. Prechádza ich často so starými kúzlami a šarmom, ktorý je úplne nový. Nepýta vstupné, je to zadarmo. Blaine si vie vybaviť peniaze v televízii.
Vyzve neznámu ženu, aby povedala meno svojej dobrej priateľky. Ona to spraví a Blaine ukáže prstom na práve prechádzajúci žltý taxík. To meno je tam napísané.
Požiada okoloidúceho, nech si vyberie kartu, vráti ju späť a hodí ju na okno výkladu. Karty sa rozletia na zem. Okrem jednej, ktorá sa objaví za výkladom obchodu. Netreba písať, ktorá to je.
Provokuje chlapov v špinavej krčme drobnými trikmi (vyťahuje im z fľaše karty), aby to celé ukončil tým, že bez vynaloženia námahy a zvláštneho sústredenia levituje pred barom.
Slávni kamaráti
Jeho imidž dopĺňa vybraná spoločnosť priateľov a známych – herci Leonardo DiCaprio, Robert De Niro, Tobey Maguire, Madonna – a jeho ťažko uchopiteľná strelenosť. Hovorí o vážnych veciach. O zmysle bytia, prekonávaní samého seba, bolesti a odvahe prekonávať strach. Balansuje na tenučkom lane banality a samozrejmosti. Pravdou však je, že v jeho predstaveniach o život ide. Inokedy poskytne rozhovor, v ktorom nepovie ani slovo.
Je to muž kontrastov. Medzi iluzionistami sa zjavil akoby odnikiaľ. Je úprimný, ale zároveň aj trochu uzavretý, priamy aj mysteriózny. Takto vypočítava zoznam tých, čo ho ovplyvnili: Uri Geller (paranormálne javy), Orson Welles (mystifikátor), Martin Luther King (kazateľ), Malcolm X (bojovník), Muhammad Ali (veľkohubý boxer) a Ježiš Kristus.
Začiatky
Ako chlapec chodil každý deň okolo starého muža pozerajúceho len tupo pred seba. Žiadne emócie, v ruke cigareta, z ktorej si nikdy nepotiahol. Čo je zač? trápilo školáka Blainea. Pozval teda kamarátov a pokúsil sa starca oživiť malým kúzlom a tichým úsmevom.
„Chcete to vidieť?“ spýtal sa, držiac v ruke balíček kariet. Kým stačil starec odpovedať, zobral mu z ruky cigaretu a prepálil ňou piku priamo v strede. Starec sa začal usmievať. Potom však chlapec pretiahol cigaretu späť a karta sa zacelila. Starec ju skontroloval a so smiechom bežal domov. Malý Blaine si – podľa tejto príhody zaváňajúcej legendou – vyskúšal silu kúzla. Kontakt s ľuďmi je preňho najdôležitejší. „Ak nedôjde k spojeniu, nie je žiadne kúzlo.“
Kúzliť začínal ako štvorročný. Jeho matka, ruská židovka, ho v tom vždy podporovala. Stará matka zasa vraj vykladala tarotové karty a čítala ľuďom myšlienky. Začínal na rodinných stretnutiach, potom vyrážal ďalej. Dramatický talent uplatnil na hodinách herectva, zahral si epizódne postavy v nepodstatných seriáloch a reklamách.
Ako tínedžer navštívil lekára. Vymyslel si, že sa zle cíti a má závraty. Vyšetrili ho, ale na nič neprišli. David sa zadíval na lekára najvystrašenejšie, ako vedel, a vytiahol mu z vrecák dve veľké tehly. Potom ich pustil na zem, zatiaľ čo lekár neveriacky zízal na niečo, čo ešte nevidel. Jeho pacient pred ním levitoval. Keď šokoval aj vzdelaného lekára, Blaine si začal veriť.
Presadil sa cez dobrú reštauráciu na Manhattane, kde ako čašník počas obsluhy vyťahoval pred celebritami svoje triky. Tam sa stal známy aj pre boháčov a od stodolárových tringeltov sa prebojoval až k vlastným televíznym programom. Ešte predtým, roku 1994, mu zomrela matka na rakovinu. Bol na dne. Zostali mu len kúzla a triky.
Drží sa ich dodnes. Matkinu fotografiu mal v kabíne nad Temžou so sebou. Za 44 dní schudol 23 kilogramov, pije vysokovýživné nápoje, má kŕče v žalúdku, nemôže spávať. Podľa lekárov by sa však mal zotaviť.
Takto visel David Blaine 44 dní nad Temžou.
Dni v klietke(od 5. 9. do 19. 10. 2003)
1. deň Zobudil sa o deviatej, zapisuje prvé záznamy do denníka. Potom si ľahne a spí ďalej.
4. deň Pre televíziu, s ktorou uzavrel zmluvu, povedal, že chce byť známy ako najväčší šoumen na svete.
5. deň V noci ho vystrašili červené svetielka, mierili mu do očí. Bál sa, že je to zbraň. To ho však zobudili traja odporcovia. Jeho priateľka, modelka Manon Von Gerkan čistí plexisklo od vajíčok.
6. deň Hlad už zasahuje myseľ. Počuje hlasy ľudí, ktorí pri ňom nie sú.
7. deň Cíti závraty, keď sa postaví, bolí ho žalúdok – zrejme zo zápchy. Cvičí jogu.
10. deň Správy, že sa okolo neho zhromaždia ľudia, ktorí ho oslepia laserovými perami, sú falošné.
13. deň Rekordne horúci september prehrieva Blainovo obydlie, potí sa, telo stráca životne dôležitú soľ. Pije 3 – 4 litre vody.
17. deň Prvýkrát prší, voda sa dostane aj do kabínky, ktorá sa vo vetre divoko kolíše. Začína byť letargický, má pachuť v ústach. Telo už ide na najnižší výkon, väčšinou sedí a leží.
20. deň Muž s megafónom kričí: „Tisíce v Afrike hladujú. Mysli na nich.“ Blaine odpovedá cez kameru – ak má ten muž o hladujúcich starosť, mal by im poslať všetky svoje peniaze, alebo tam ísť. Namiesto zlostného vykrikovania môže spraviť niečo pozitívne.
24. deň Do svalov mu vystreľuje ostrá bolesť.
25. deň Vyšetrenia vody aj jeho moču dokázali, že vo vode nedostáva žiadnu výživu.
26. deň Objavuje sa krvácanie z nosa.
30. deň Vonku je už zima a zoslabnuté telo si nevie udržať teplotu.
31. deň Občas je už trochu mimo. Na kabínu napísal: Nepovažujem sa za súčasť nejakej rasy, krajiny či náboženstva, som len ľudská bytosť… Mier. Popri vznešených myšlienkach sníva o polievke, dlhom kúpeli a umytých zuboch.
33. deň „Naučil som sa tu viac ako z ktorejkoľvek knihy.“
34. deň Smrdí, občas je popletený, ale v dobrej nálade.
38. deň Odporcovia ho budia trúbením na rohy, je nevyspatý, má migrénu, zmeny nálad. Organizmus sa blíži k vnútornému rozvratu.
44. deň Posledný týždeň bol najväčším utrpením, bolelo ho všetko a stále. Keď ho zvesia, rozplače sa. Dokázal to.
Ďalšie kúsky
1999 – Mŕtvola pod hladinou
Prvý z jeho slávnych kúskov. Týždeň strávil v priehľadnej rakve pod nádržou, v ktorej boli tri tony kvapaliny. Sedem dní nejedol a pil len tri až štyri lyžice vody denne. Do rakvy mu pumpovali vzduch, mal v nej vankúš a prikrývku a zariadenie na telesnú potrebu. Mal len pár centimetrov priestoru, aby mohol pohybovať hlavou a prstami. Keď ho vytiahli, vyzeral trochu malátne. Prišlo sa pozrieť asi 75-tisíc ľudí.
2000 – Zamrazený v ľade
Za veľkého záujmu verejnosti strávil na newyorskom Times Square 62 hodín v ľadovom masíve. Stál tam v čiapke, nohaviciach a topánkach, s holým trupom natretým krémom. Vzduch a teplé nápoje dostával cez hadicu. Ľadu sa telo nedotýkalo, ale bolo tesne pri ňom. Pripravoval sa kúpeľmi vo vani plnej ľadovej triešte. Lekári sa obávali zastavenia krvného obehu, omrznutia prstov, uší a toho, že zaspí, čo by znamenalo, že hlava sa dotýka ľadu. Keď ho vytiahli, nebol schopný povedať súvislejšiu vetu.
2002 – Na stĺpe
V centre Manhattanu stál takmer jeden a pol dňa na vrchole 24 metrov vysokého stĺpa. Vrchol bol široký 56 centimetrov a Blaine nemal žiadne istenie. Jediným ústupkom boli dve držadlá na stranách, ktorých sa mohol chytiť, keby začal fúkať silný vietor. Záver predstavenia v priamom prenose televízie ABC pod názvom Závrat Davida Blaina sa skončil strmhlavým skokom dolu do hromady lepenkových škatúľ – aj na kaskadéra odvážny skok.
