Napriek tomu, že sa predavačka Večierky, 21-ročná J. B., vtedy zachovala duchaprítomne, v práci nebola. Musí sa totiž tiež spamätať zo šoku.

„Bolo pol ôsmej večer a v obchode som bola sama. Práve odišiel zákazník a ja som sa chystala… tuším vyniesť kôš. Vtom sa vo dverách objavil asi 160 centimetrov vysoký človek s modrou kuklou na hlave. Povedal len ‘navaľ prachy‘ a hrozil pritom nožom, ktorý držal v ruke. Asi loveckým. ‘Žiadne peniaze ti nedám,‘ povedala som a zrejme som začala vrieskať. On zrazu zvalil cukríky a žuvačky položené vedľa pokladne, aby sa dostal k peniazom. Spomenula som si na radu šéfky. Tá raz povedala, že ak by sa niečo také stalo, peniaze treba chrániť a zobrať fľašu hoci aj najdrahšieho alkoholu a ovaliť ho. Schytila som teda fľašu červeného vína, ktorá bola najbližšie a dostal ňou po chrbte. Zdá sa mi, že bol zmätený, no rýchlo vybehol von,“ rozpráva J. B.. Obchodík je pravidelne otvorený do deviatej večer. Nachádza sa v pomerne slabo osvetlenej obytnej zóne s panelákmi.

Núdza v ňom o zákazníkov nie je, napriek tomu za osem mesiacov svojej práce mladá žena nepočítala s tým, „že by pre tých pár korún, čo je v kase, niekto také niečo urobil“.

Podľa hlasu páchateľa odhaduje, že to bol chlapec v pubertálnom veku. „Nehovorím, že som sa nebála, ale všetko sa odohralo v priebehu asi dvoch minút a ja ani neviem presne povedať, ako som sa cítila. Bola to panika. Napadlo mi, čo keď mi ublíži? Dostal po chrbte, ale pôvodne som chcela trafiť do hlavy. Aj tak ho to muselo bolieť, fľaša sa rozbila,“ dodáva.

Po úteku zlodeja obchod zavrela a zavolala políciu. Až neskôr si uvedomila, čo sa vlastne stalo. Strach, nervozitu a podráždenosť v týchto dňoch lieči liekmi.

Mladá žena zareagovala duchaprítomne a s nadhľadom. Recept a rady, ako sa zachovať v podobných situáciách, však neexistujú. „Každá takáto udalosť je individuálna a treba k nej tak aj pristupovať,“ tvrdí hovorca revúckej polície Dušan Belica. „Nie vždy pomôže robiť zo seba hrdinu. Určite nezaškodí mať pri sebe paralyzér alebo slzný plyn. Treba sa snažiť zachovať rozvahu, ale keď sa niekto necíti byť istý sám sebou, lepšie je zlodejovi vyhovieť a zapamätať si aj tie najmenšie detaily jeho popisu. Dôležité je, aby sa o bezpečnosť pracovníkov starali aj zamestnávatelia či už zabezpečením objektu, alebo tým, že ich nebudú nechávať samých.“

STELA KRAUSOVÁ