Agnesa Ľalíková rada spomína na časy, keď rárošská colnica žila. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Vo vojne most cez Ipeľ vyhodili do vzduchu a susedia z oboch brehov rieky mali stretávanie sťažené. Pusztu Rároš na slovenskej strane tvoria tri domy a rozľahlá budova bývalej colnice. V budúcnosti môže táto pustatina opäť ožiť.
Regionálna rozvojová agentúra rozbehla projekt na opätovné vystavanie mosta cez Ipeľ. Ruchom by mala ožiť aj blízka colnica. Tá je dnes v súkromných rukách a v budúcnosti by z nej malo byť turisticko-rekreačné centrum, určené obyvateľom z oboch brehov aj turistom.
Jeden z troch rárošských domov obýva dôchodkyňa Agnesa Ľalíková. Pamätá si ešte lepšie časy života na Rároši. „Pochádzam z Detvy, do Rároša sme prišli s manželom v roku 1952. Vtedy už most nestál, ale colnica fungovala. Manžel tu pracoval dlhé roky, niekoľko rokov sme dokonca v budove colnice bývali. Až neskôr sme si kúpili domček na kopci oproti. Najprv som sa na manžela hnevala, kde nás to doviedol. Nerozumela som po maďarsky, celý Rároš - to boli aj vtedy tri domy. Okrem pár susedov som sa nemala s kým poriadne porozprávať. Ale colnica v tom čase žila naplno. Bol čas, keď nás tam bývalo aj osem rodín,“ spomína si pani Ľalíková.
Pracovníci colnice denne merali desiatky kilometrov popri Ipli a strážili hranicu, aj keď oddeľovala iba dva socialistické štáty. Nebolo to také prísne ako na hraniciach s Rakúskom, ale strážne podmienky museli aj tak presne dodržiavať. Rodiny žili pár kilometrov od seba, no nemohli sa navštevovať.
Pani Agnesa aj dnes rada počúva zvony kostola z najbližšej dediny - maďarskej. Tomu, že hranice padnú, v Rároši bude opäť stáť most a colnica ožije, sa teší: „Je to tu taký zabudnutý kút. Hádam sa sem vráti život,“ premýšľa. Od colnice k bývalému mostu vedie zarastená cestička. Kto netuší, že tam kedysi stál most, zvyšky po ňom by nenašiel. Pomyselný vstup na most stráži ošumelá socha sv. Jána Krstiteľa. Tiež by potrebovala rekonštrukciu ako soľ. Naposledy ju opravili krátko po druhej svetovej vojne.
Most chcú onoviť
Projekt Regionálnej rozvojovej agentúry v Lučenci, ktorý dostal názov Búrame hranice a staviame mosty, sa stretol s veľkým ohlasom.
Ako nás informovala Martina Pavlovkinová, celková hodnota projektu je takmer 29-tisíc eur. Donorom projektu je predvstupový program Phare, ktorý tvorí približne 21-tisíc eur. Na projekte sa finančne podieľa aj spomenutá agentúra a obce regiónu.
Cieľom projektu je vypracovať prípravnú dokumentáciu pre budúce investičné projekty na území bývalého hraničného priechodu Rároš - Rárospuszta. Ústredným motívom projektu je vybudovanie mosta cez Ipeľ a spolupráca Maďarska a Slovenska na rozvoji prihraničného regiónu. V okresoch Lučenec a Veľký Krtíš, kde je vysoká miera nezamestnanosti a slabá infraštruktúra, môže rozvoj cestovného ruchu znamenať veľmi veľa. (eta)
