BRATISLAVA – Inšpektori práce v prvom polroku odhalili 32 načierno pracujúcich ľudí. Kontrolovali však viac ako 16-tisíc zamestnancov. „Počet zistených nezodpovedá námahe,“ priznáva Emil Pastucha z Národného inšpektorátu práce. „Keby sme však nekontrolovali, bolo by nelegálnej práce viac,“ hovorí. „Možnosť kontroly je hrozbou, zamestnávateľ môže dostať pokutu až milión korún.“
Viac slovenských občanov pracuje nelegálne v zahraničí ako doma. Za prvý polrok tohto roka odhalili len v Čechách 623 načierno pracujúcich ľudí zo Slovenska. Minulý rok ich kontrolovali 6043 a 829 pracovalo načierno. Pracovné povolenie malo viac ako 56-tisíc slovenských občanov.
„Podľa rôznych prameňov pracuje nelegálne 30-, 60- alebo až 120-tisíc Slovákov. Ak budeme realisti, môžeme to odhadnúť na 50-tisíc, ide však len o štatistické odhady,“ hovorí Pastucha.
Minister práce Ľudovít Kaník krátko po nástupe do funkcie vyhlásil, že čierna práca je následkom vysokých odvodov a iných poplatkov, ktoré musia platiť živnostníci a drobní podnikatelia, a tak sú tlačení, aby obchádzali zákony.
Kaníkov hovorca Martin Danko hovorí, že situácia sa zlepšuje. „Prvým krokom bola novela Zákonníka práce, ktorá zjednodušila zamestnávanie. Ďalším bude už od prvého januára zníženie odvodového zaťaženia o tri percentá (pre zamestnávateľa) a v tomto trende mienime pokračovať ďalej.“ Danko uznáva, že zníženie nie je dostatočné. „Veríme, že odvody sa budú znižovať ďalej, nedá sa to urobiť radikálnym rezom.“
Kaník vidí cestu, ako vyviesť ľudí z čiernej ekonomiky, aj v zmene systému vyplácania rodinných prídavkov a sociálnych dávok. V prvom prípade by mali zamestnaní rodičia získať za deti daňové bonusy. Sociálne dávky by mal mať zase vyššie ten, kto sa snaží nájsť si prácu. Mikuláš Gera z ministerstva hovorí, že pomôcť by mal aj zákon o službách zamestnanosti. Nezamestnaní, u ktorých je predpoklad, že nelegálne pracujú, teda dlhodobo nezamestnaní, čo si aktívne nehľadajú prácu, by sa museli hlásiť na úrade každý týždeň. Spomenuté zákony sú už v parlamente.
Slovenskí inšpektori zistili najviac nelegálne pracujúcich vo veľko- a maloobchode, v opravovniach áut a spotrebného tovaru, potom vo výrobe, hoteliérstve a stavebníctve.
Inšpektori si pochvaľujú, že im Kaník rozšíril možnosti – môžu kontrolovať totožnosť zamestnancov, žiadať doklady a pracovné zmluvy. Nemajú však prístup na súkromné pozemky – stavby domov, bytov, na súkromné farmy a nemajú ako skontrolovať, či bol pri práci na dohodu dodržaný limit 300 hodín. „Zákon sa najčastejšie obchádza dohodami o vykonaní práce, činnosť má charakter pracovného pomeru, ale maskuje sa dohodou,“ hovorí Pastura.
(haj)
