Mrkvu pozberáme naraz. FOTO - ARCHÍV
Spôsoby zberu sú rozličné podľa druhu a kultivaru zeleniny, termínu zberu, pozberovej úpravy a účelu jej použitia.
Zelenina sa zberá buď postupne (paradajky, paprika, tekvica, karfiol a iné), alebo jednorazovo (mrkva, petržlen, zeler, červená repa šalátová a iné). Pozberanú zeleninu použijeme na priamy konzum, konzervovanie a na zimné uskladnenie. Zeleninu určenú na skladovanie zberáme pokiaľ možno za suchého počasia a popoludní, keď uschne od rannej rosy. Zeleninu určenú na konzervovanie čo najrýchlejšie spracujeme.
Ďalšou dôležitou prácou je jesenné ošetrenie pôdy. Po zbere úrody pozberáme najprv všetky rastlinné zvyšky (napríklad listy zeleniny) a dáme ich do kompostu. Povrch pôdy potom plytko pokopeme motykou (do hĺbky 5 až 10 cm) a pohrabeme. Na väčších pozemkoch môžeme túto prácu vykonať pomocou mechanizácie. Skyprením pôdneho povrchu umožníme, aby semená burín, ktoré zostali po zbere na povrchu, vyklíčili, a pri ďalšom obrábaní pôdy sa zničili. Zabránime aj vyparovaniu vody z pôdy a uľahčíme vsakovaniu dažďovej vody.
Na jeseň pozemok hlboko zrýľujeme. Väčšiu výmeru zorieme. Pôdu obraciame tak, aby vrchná vrstva prišla do brázdy. Tým zničíme klíčivé buriny a živočíšnych škodcov. Rýľujeme nahrubo, umožní to lepšie zachytiť vlahu i sneh a dobre okysličiť pôdu vynesenú z hĺbky na povrch. Rýľovanie (hlbokú orbu) nikdy neodkladáme na jar. Stratili by sme drahocennú zimnú vlahu. Ak však predsa musíme rýľovať v jarných mesiacoch, robíme to čo najskôr, len čo pôda obschne a nelepí sa na rýľ. Hĺbka rýľovania (orby) závisí od požiadaviek jednotlivých druhov zeleniny. Rýľ kladieme takmer kolmo, dosiahneme tak väčšiu hĺbku, ako keď ho dávame šikmo. Na hlboké rýľovanie je vhodný rýľ s čepeľou dolu rovnou, ktorou pôdu zrýľujeme rovnako hlboko.
Jesenným rýľovaním môžeme do pôdy zapracovať maštaľný hnoj alebo kompost. Maštaľný hnoj rozhádžeme na pozemok v dávke 3 až 4 kilogramy na meter štvorcový a hneď zarýľujeme, aby sa zbytočne nestrácal dusík. Zapracujeme ho pod kapustovitú i plodovú zeleninu, zemiaky a kukuricu. Čerstvý hnoj nikdy nedávame pod koreňovú zeleninu, cibuľoviny a strukoviny. Na piesočnatých pôdach zaorávame maštaľný hnoj hlbšie, na ťažkých plytšie. Nezabúdajme, že baktérie, ktoré ho rozkladajú na živiny prístupné rastlinám, potrebujú pre svoju činnosť dostatok vzduchu. Pri jeho nadbytku sa však hnoj rozkladá príliš rýchlo a rastliny živiny nevyužijú dostatočne. Pri veľmi hlbokom zaoraní by sa hnoj nerozkladal, lebo činnosť mikroorganizmov v pôdach s menším prístupom vzduchu je malá. Kompost môžeme použiť pre všetky plodiny v ktoromkoľvek čase v dávke 6 až 8 kilogramov na meter štvorcový. Do pôdy sa zapracúva plytko. K organickým hnojivám pridávame väčšinou aj časť fosforečných hnojív a na ťažších pôdach aj draselné hnojivá.
Na jeseň po zbere úrody je vhodné odobrať vzorky pôd na agrochemické rozbory. Zistí sa tým obsah živín, pôdnej reakcie, potreby vápnenia a podobne. Určenie dávok minerálnych hnojív pre jednotlivé druhy a kultivary zeleniny je zložité. Pri určovaní dávok živín pre jednotlivé zeleniny berieme do úvahy nároky plodiny, ku ktorej sa má hnojiť, a obsah živín v pôde. Základná dávka sa stanoví podľa výsledku pôdneho rozboru. Kyslé pozemky na jeseň vápnime páleným vápnom alebo vápencom, ktorý zapravíme do pôdy orbou alebo rýľovaním.
Náradie po práci vždy dobre ošetríme. Očistíme ho od hliny, utrieme dosucha, kovové časti natrieme na ochranu pred hrdzavením slabou vrstvou starého motorového oleja a odložíme do kôlne.
Ing. ALŽBETA VITEKOVÁ, VÚZ Nové Zámky
