BRATISLAVA – Model financovania cirkví sa v blízkom čase meniť nebude. Zástupcovia všetkých registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ministerstva kultúry a financií sa včera zhodli len na miernej úprave doterajšieho stavu. Štát bude naďalej financovať platy duchovných a prevádzku ústredia cirkví, počet duchovných však bude obmedzený v závislosti od počtu veriacich v cirkvi. Pri určení pomeru počtu duchovných na počet veriacich budú dôležité výsledky májového sčítania ľudu.
Podľa predbežných dohôd by cirkev, ktorá má viac ako milión veriacich, mala mať štátom plateného jedného duchovného na 1500 veriacich, cirkev, ktorá má viac ako 300-tisíc členov, jedného na 1000 veriacich. Cirkvám s menej ako 50-tisíc veriacimi by štát mal platiť maximálne jedného duchovného na tristo veriacich.
Model asignovanej dane, keď by občan sám mohol rozhodnúť o tom, či daňami podporí cirkev alebo štátny fond, je podľa ministra kultúry Kňažka demokratickejší, ešte však nie je naň vhodný čas. „Táto novelizácia postihuje súčasnú možnú dohodu medzi zástupcami cirkví a vládou. V dnešnej situácii, keď sme ešte len 10 rokov po totalitnom režime, vzťahy nie sú ustálené. Nemôžeme si dovoliť riziko, že by prišlo k nejakým spoločenským konfliktom,“ povedal.
Problém sa tak presúva do budúcnosti. Podľa Kňažka sa štát v priebehu dvoch-troch rokov bude musieť k nemu vrátiť. Cirkevní predstavitelia potvrdili, že v ich záujme je presadenie dynamickejšieho modelu. „Už o rok bude môcť občan dať 1 percento daní na účel, ktorý si vyberie. Chceme rokovať s ministerstvom financií, aby ho bolo možné poukázať aj na cirkvi,“ povedal predseda KBS F. Tondra.
Na otázku, ako táto úprava zasiahne budúcoročný rozpočet v kapitole cirkví, štátny tajomník ministerstva financií Podstránsky uviedol, že výdavky budú približne rovnaké ako v súčasnosti. Vlani táto suma predstavovala 517 miliónov korún. (mar)
