.
* Nadriadení alebo kolegovia vám bránia vyjadriť sa.
* Stále vás prerušujú v práci.
* Kričia na vás.
* Kritizujú vašu prácu aj súkromný život.
* Ste vystavený ponižujúcim pohľadom, gestám a poznámkam.
* Nikto sa s vami nerozpráva, nikto nestojí o to, aby ste s ním začali rozhovor.
* Izolujú vás od ostatných.
* Kolegom sa zakazuje s vami hovoriť.
* Dostávate nezmyselné úlohy.
* Poverujú vás pracovnými úlohami ohrozujúcimi vaše zdravie.
* Stále vás preraďujú na nové pracovné úlohy.
* Dostávate dehonestujúce úlohy.
* Ohovárajú vás, šíria o vás klebety.
* Robia si z vás posmech pred inými.
* Hovoria, že ste psychicky nevyrovnaný.
* Napodobňujú zosmiešňujúco vašu chôdzu, hlas, gestá.
* Napádajú vás pre vaše politické, náboženské alebo iné postoje či pre váš pôvod.
* Vaša práca je hodnotená nekorektným alebo urážajúcim spôsobom.
* Pochybujú o vašich rozhodnutiach. (mu)
RizikáAké typy ľudí sa stávajú obeťami mobbingu? Kde, kedy a za akých pracovných podmienok sa mobbingu najviac darí?
* Zamestnanec, ktorý si myslí, že má malú šancu nájsť si iné zamestnanie.
* Ľudia, ktorí sa správajú neisto, vzniknuté konflikty zaregistrujú príliš neskoro a výmene názorov sa chcú radšej vyhnúť.
* Ak je vo vedúcej pozícii málo suverénna osobnosť, ktorá vníma schopného a vysokovýkonného pracovníka ako ohrozenie vlastnej pozície.
* Zlá pracovná atmosféra s malou vzájomnou sociálnou podporou.
* Pracovná skupina, v ktorej sa často vyskytujú nezhody a závisť, a ktorá má preto sklony hľadať medzi sebou vinníka.
* Problémy v organizácii práce - nejasné rozdelenie kompetencií, zlý tok informácií, časté konflikty pri rozhodovacích procesoch. (mu)
Ako bojovať proti konfliktom na pracoviskuOdborníci majú niekoľko tipov, ako sa brániť mobbingu v práci.
* Nastaviť „antény“: Čím skôr sa šikanovanie v pracovnom kolektíve zistí, tým je väčšia šanca riešiť ho. Nadriadení, ale aj radoví pracovníci by si mali všímať, či sa niekto vnútorne utiahol, alebo či je medzi ľuďmi napätá atmosféra.
* Písomné zaznamenávanie konfliktných situácií: Šikanovaní pracovníci by si mali viesť denník a zaznamenávať situácie, v ktorých sa im uškodilo. Treba si zapísať dátum, miesto, príčinu konfliktu, mená ľudí, ktorí sa na konflikte zúčastnili, slovné citáty. Tretej strane sa tak bude prípad šikanovania ľahšie hodnotiť a postihnutým ľuďom môžu poznámky poslúžiť pri prípadnom právnom spore.
* Hľadať príčiny: Spočívajú príčiny v odbornej, pracovnej rovine, alebo ide skôr o osobné výhrady, antipatiu?
* Bez pomoci to nejde: Ak ste šikanovaní, mali by ste o tom povedať na personálnom oddelení, prípadne sa porozprávať s nezúčastnenými nadriadenými alebo vedúcimi iných útvarov. Mimo podniku sa možno poradiť s psychológmi či právnikmi.
* Vyjasniť si ciele: Chceme v podniku zostať alebo odísť? Aké sú možnosti zamestnať sa inde?
* Spôsob komunikácie: Konfliktné rozhovory sa dajú zmierniť tým, že zúčastnení kladú do popredia vecné problémy a pokúsia sa zbaviť osobných averzií. Kto sa vžije do myslenia druhej strany, dokáže lepšie riešiť konflikty. (mu)
