Pomôcť znížiť chudobu na Slovensku a v ďalších štátoch strednej Európy, ako aj na Balkáne a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov, je významným záujmom regionálneho centra Rozvojového programu OSN (UNDP) v Bratislave. Dnešný deň - 24. október, Deň OSN - je príležitosťou zhodnotiť prácu UNDP a ďalších agentúr OSN.
Problém chudoby na Slovensku a všeobecne v strednej Európe je iný, než v krajinách ďalej na juh a východ. Veľmi nízke kvocienty chudoby a blížiaci sa vstup do Európskej únie zdôrazňujú úspechy rozvoja strednej Európy za uplynulých desať rokov.
Spoločenstvá na strednom a východnom Slovensku s nezamestnanosťou 30 percent a viac však ukazujú, že nie všetky rozvojové zmeny v krajine sú úspešne zavŕšené. Chudoba, ktorej naďalej čelia mnohé rómske komunity, je ďalším mementom nedokončenej rozvojovej agendy strednej Európy. Na Slovensku a v ďalších stredoeurópskych štátoch pomáha OSN posilniť spoluprácu vládnych i mimovládnych agentúr na vyriešení týchto problémov. Významným cieľom aktivít OSN v týchto štátoch je pripraviť ich na členstvo v EÚ tým, že im pomôže prevziať a spracovať financie, poskytované Bruselom.
UNDP tiež pomáha Slovensku a jeho susedom stotožniť sa s takou politikou a inštitúciami, ktoré sa v uplynulom období zmien ukázali ako obzvlášť úspešné a pomáhať ich uplatneniu na Balkáne a v krajinách SNŠ. S pomocou UNDP sa Slovensko samo stáva darcom medzinárodnej rozvojovej pomoci a pomáha chudobnejším krajinám riešiť ich vlastné problémy s chudobou. Regionálne centrum UNDP v Bratislave, ktoré pracuje aj pre Balkán a SNŠ, pomáha rozširovať rozvojové skúsenosti Slovenska v tomto smere.
Dedičstvo tvrdého komunizmu v krajinách ako Albánsko a Rumunsko, priamy vplyv vojenského konfliktu v nástupníckych štátoch bývalej Juhoslávie a Albánsku a účinky obchodných obmedzení a sankcií značne komplikujú zmiernenie problému chudoby na Balkáne. Práca OSN v týchto krajinách sa sústreďuje na zvýšenie bezpečnosti ľudí a podporu rozvoja malého podnikania. Našťastie, naklonenosť týchto štátov voči Európskej únii a rastúcej úlohe Bruselu na Balkáne im pomáha osvojiť si rovnako dobré praktiky vládnutia, ktoré sa už ujali v strednej Európe. Silný ekonomický rast na Balkáne od konca 90. rokov pomáha redukovať nezamestnanosť a chudobu.
SNŠ, najmä krajiny Kaukazu a Strednej Ázie, zostávajú chudobnejšie. Sú tiež postihnuté nepriaznivými environmentálnymi, epidemiologickými a demografickými faktormi. Ozbrojený konflikt a jeho následky znižujú perspektívy rozvoja v Rusku, Moldavsku, Gruzínsku, Arménsku, Azerbajdžane a Tadžikistane. Priemerná dĺžka života v Rusku a krajinách v západnej časti SNŠ od 80. rokov klesá, šíri sa AIDS, tuberkulóza a ďalšie nákazy. Ak sa súčasné trendy nezvrátia, počet obyvateľov v týchto krajinách v budúcich 30 rokoch prudko poklesne. Rastie tu tiež hrozba obchodu s narkotikami, obzvlášť v Strednej Ázii.
Mnohé krajiny SNŠ zaznamenali od konca 90. rokov silný ekonomický rast, ale hĺbka nakopených ekonomických problémov nedovolila markantný pokrok na zníženie chudoby obyvateľov.
Agentúry OSN sa v týchto krajinách snažia pomôcť zvrátiť negatívne demografické trendy zabrzdením šírenia AIDS, podporou udržateľnej environmentálnej politiky, riešením problémov žien a spoluprácou s miestnymi vládami a občianskymi spoločenstvami v záležitostiach, ktoré sú mimo dosahu štátnych úradov.
Autor: BEN SLAY(Autor je riaditeľom regionálneho centra Rozvojového programu OSN, UNDP v Bratislave)
