Po novom majú túto daň nahradiť takzvané paušálne výdavky. „Remeselníci si budú môcť z dosiahnutých príjmov odpočítať 60-percentné paušálne výdavky a ostatní terajší paušálni živnostníci 25 percent,“ povedal hovorca ministerstva financií Peter Papánek.
Pôvodne navrhovalo ministerstvo 25 percent pre všetkých. Nakoniec však rezort vyšiel v ústrety remeselníkom, ktorí tvrdili, že ich náklady sú minimálne trikrát také vysoké ako navrhované výdavky.
Všetci, ktorí sa rozhodnú pre paušálne výdavky, nesmú byť platcami dane z pridanej hodnoty. Na druhej strane si však aj naďalej nebudú musieť viesť účtovníctvo. Evidovať si majú príjmy, výdavky, pohľadávky, záväzky či stav hnuteľného a nehnuteľného majetku.
Po novom budú môcť títo živnostníci zarobiť aj viac ako dve miliardy korún ročne a budú môcť byť platcami spotrebnej dane. Súčasný zákon to neumožňuje.
Daňové priznanie budú živnostníci s paušálnymi výdavkami podávať až v roku 2005 za rok predchádzajúci. Budúci rok si teda „naoko“ môžu spraviť daňové prázdniny.
Časť paušálnych živnostníkov sa po zrušení dane môže stať aj klasickými zamestnancami. Títo si pôvodne otvorili živnosť a prešli na paušálne zdaňovanie preto, aby svojho zamestnávateľa odbremenili od platenia odvodov. Firma im tak mohla zvýšiť plat bez ďalších väčších nákladov. Namiesto dnešnej sadzby 2 až 2,75 percenta z ročných príjmov, tak budú platiť 19 percent zo svojej mzdy zníženej o odvody a nezdaniteľné minimum.
Živnostníci sa nechcú so zánikom paušálnej dane zmieriť a hovoria, že na to doplatí štát aj podnikatelia. „Paušálna daň je prínosom pre výber daní, pretože štát na nej získa viac,“ povedal pre SME predseda Slovenskej živnostenskej komory Milan Kuzma.
Ministerstvo svoje rozhodnutie bráni nespravodlivosťou paušálnej dane voči iným daňovníkom. „Ďalším argumentom je zneužívanie paušálnej dane. Pred koncom obdobia si niektorí paušálni živnostníci nechali na seba previesť platby od podnikateľov, ktorí neplatili paušálnu daň, aby za províziu znížili ich daňový základ,“ upozornil Papánek.
Príklad výpočtu dane
* predpokladá sa celoročný príjem vo výške 600 000 korún,
Súčasnosť
* výpočet pre paušálneho živnostníka
zo 600 000 Sk tvorí daň 13 500 korún (daňová sadzba je 2,25%)
Po novom
* výpočet dane pre remeselníka
(s uplatnením paušálnych výdavkov vo výške 60 percent) 600 000 – 40 000 (odvody) – 360 000 (paušálne výdavky vo výške 60 percent z príjmu) – 80 832 (nezdaniteľné minimum) = 119 168 a z toho je daň 22 642 (daňová sadzba vo výške 19 %)
* výpočet dane pre ostatných živnostníkov
(s uplatnením paušálnych výdavkov vo výške 25 percent) 600 000 – 40 000 (odvody) – 150 000 (paušálne výdavky vo výške 25 percent z príjmu) – 80 832 (nezdaniteľné minimum) = 329 168 a z toho je daň 62 542 (daňová sadzba vo výške 19 %)
Poznámka: Paušálnym živnostníkom sa neoplatí prejsť na paušálne výdavky, pretože zaplatia takmer päťkrát takú daň. Rozumnejším riešením je stať sa obyčajným živnostníkom, ten si môže zo svojich príjmov odpočítať viac a zaplatiť tak nižšiu daň. Títo si ale musia viesť aj účtovníctvo.
Zmeny od nového roka
* paušálna daň zanikne
* nahradiť ju majú paušálne výdavky
* remeselníci budú mať nárok na paušálne výdavky vo výške 60 percent z dosiahnutých príjmov (ide o všetkých remeselných živnostníkov, ktorých uvádza príloha č. 1 živnostenského zákona)
* ostatní terajší paušálni živnostníci si môžu uplatniť 25-percentné paušálne výdavky
* tí, ktorí si uplatnia odpočítanie paušálnych výdavkov, nemusia viesť účtovníctvo
* budú platiť 19-percentnú daň, ale nie z celoročných príjmov, ale zo zisku
* príjmy si môžu znížiť aj o odvody a odpočítateľné položky
* nesmú byť platcovia dane z pridanej hodnoty
Rozdiel medzi paušálnym a „klasickým daňovníkom“
* paušálny daňovník podáva daňové priznanie a platí daň v roku 2003 na rok 2003 a daň odhaduje na základe svojich minuloročných príjmov, kým ostatní daňovníci podávajú priznanie v roku 2003 za minulý rok a daň sa vypočíta na základe skutočných príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom roku,
* paušálna daň podlieha nižšej daňovej sadzbe, daňovníci platia 2 až 2,75 percenta z príjmu, kým fyzické osoby platia od desať do 38 percent a 25 percent v prípade eseročiek, akcioviek a iných právnických osôb (podľa daňovej reformy 19 %),
* paušálny daňovník však platí daň z hrubého príjmu, kým ostatné fyzické a právnické osoby z očisteného daňového základu o daňové výdavky a odpočítateľné položky (tieto si paušálny daňovník uplatniť nemôže),
* daňový úrad nevyrovnáva v prípade paušálneho daňovníka doplatok či preplatok dane v prípade, že dosiahol v skutočnosti inú výšku príjmu, ako v daňovom priznaní predpokladal,
* paušálny daňovník si nemusí viesť účtovníctvo, evidovať však podľa zákona musí svoje príjmy, výdavky, pohľadávky, záväzky, hmotný aj nehmotný majetok, ktorý používa na podnikanie, a všetky prijaté a vydané účtovné doklady,
* obe strany musia podať daňové priznanie najneskôr do konca marca daného roku.