V stredu neznámy páchateľ oznámil bombu v bratislavskom Justičnom paláci. Polícia ju nenašla. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

BRATISLAVA – Bomby sú v školách, obchodoch, na súdoch. Takéto správy často oznamujú deti. Jeden telefonát veľa nestojí a tak si mnohé myslia, že ak si zažartujú a povedia, že niekde je bomba, vlastne sa nič nestane. Ale za šírenie poplašnej správy hrozí väzenie od jedného až do ôsmich rokov. Hoci je pravda, že ak volajú deti, polícia prípad odloží a len keby dieťa robilo problémy opakovane (telefonovalo, či chodilo poza školu) môže sa dostať do reedukačného domova.

Za prvý polrok 2003 polícia zaznamenala 105 poplašných telefonátov, minulý rok 156, z toho až 39 do škôl. Najčastejšie volajú deti do 15 rokov a mladiství od 15 do 18 rokov.

„Páchateľmi telefonátov do škôl sú obvykle žiaci, ktorí sa chcú vyhnúť skúšaniu. Do ostatných objektov, ako štátne organizácie, firmy či obchodné domy, kam minulý rok smerovalo 28 telefonátov, telefonujú zvyčajne osoby, ktoré sa chcú pomstiť, sú nespokojné s politickou situáciou, cítia sa poškodené. Robia to aj neprajníci alebo ľudia, ktorí si takto predstavujú recesiu,“ hovorí Alena Koišová z tlačového oddelenia ministerstva vnútra.

Bomba v materskej škôlke

Jedni z najmladších „šíriteľov poplašnej správy“ volali začiatkom októbra do Materskej školy v Smižanoch. „Boli to deti, ktoré k nám kedysi chodili. Nechodia do družiny, boli samy doma, tak sa nudili,“ hovorí učiteľka Dáša Filipová. „Zavolali okolo druhej. Deti spali, všetky sme museli vyviesť von neprezuté, v papučkách. Rodičia sa to hneď dozvedeli a chodili si po ne.“

Do škôlky volali dvaja chlapci – osem- a deväťročný. Pôvodne volali rodičom, no pomýlili si číslo, skúsili teda, čo to urobí. „Pod ťarchou dôkazov sa priznali. Nebol to úmysel, len nerozvážnosť,“ hovorí Jarolav Dúlik zo spišskonovoveskej polície. „Rodičia kúpili dezert, boli sa ospravedlniť v škôlke aj požiarnikom.“

Tri roky väzenia

Štefan, ktorý v marci hrozil bombou Nemocnici s poliklinikou v Brezne, pôjde na tri roky do väzenia. Krajský súd zamietol jeho odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

„Odvolania sa najskôr vzdal. Kto sa vzdá tohto práva, už odvolanie nemôže podať,“ vysvetlil hovorca krajského súdu Igor Králik.

Dvadsaťročný Štefan volal posledný marcový deň do nemocnice dvakrát. Prvýkrát sa mu zdalo, že mu nedostatočne porozumeli, na druhýkrát spresnil, že bomba vybuchne o hodinu. „Tvrdil, že išlo o žart,“ hovorí Králik. „Súd však zobral do úvahy to, že mal úmysel volať aj na 158 a 155. Prvýkrát sa však zľakol a nič nepovedal, pri druhom čísle sa mu zdalo, že sa hovor prerušil.“

Brezniansku nemocnicu, v ktorej bolo asi 200 pacientov, museli na dve hodiny evakuovať. V budove zostala iba rodiaca žena a dvaja pacienti napojení na prístroje. Súd prípad hodnotil ako zlomyseľnú nezodpovednosť. Štefana len v novembri prepustili z väzenia, sedel za krádež.

Rok v polepšovni

Pár dní pred evakuáciou breznianskej nemocnice museli po výhražnom telefonáte prehľadať banskobystrickú Rooseveltovu nemocnicu. Volajúci 16-ročný školák Juraj strávi podľa rozhodnutia súdu rok v Nápravnovýchovnom ústave v Sučanoch.

„Nemali sme s ním problémy, čo sa týka disciplíny v škole. Bol slabším žiakom, ale veľmi ochotným, snaživým,“ spomína si Ľubica Kučerová zo Základnej školy v Radvani, ktorá šiestaka učila. Myslí si, že sa telefonovaním zabával a nevedel, čo môže spôsobiť.

„Považujem to za cvičenie pre prípad extrémnych situácií, ktoré našťastie dopadlo dobre,“ hovorí riaditeľ Rooseveltovej nemocnice Michal Bucek. „Stálo nás to viac ako 100-tisíc, ale ohrozenie, keby došlo k poškodeniu zdravia, je nevyčísliteľné.“ Z nemocnice museli evakuovať asi 700 ľudí. „Trvalo to tri hodiny – sanitky rozviezli ľudí domov a do iných nemocníc, tých, ktorí museli zostať, sme presťahovali do budovy polikliniky, ktorú prehľadali policajti ako prvú.“

Tresty neodrádzajú

Tresty príliš neodrádzajú. „Telefonovaním sa bavia hlavne deti a podnapití. Deti si robia srandu, z jedného čísla volajú opakovane za hodinu aj desaťkrát. Opilcom zase napadne pobaviť sa na účet polície a potom volajú 158 z každého automatu,“ hovorí Peter Lenkey z polície v Rožňave.

Naposledy vyšetrovali rožňavskí policajti telefonát s odkazom: „Pápeža zabijeme“. Aj tento prípad skončil v zásuvke. „Z telefónnej búdky volal 14-ročný žiak, vraj to (že pápež príde na Slovensko) počul v televízii a povedal si, že bude zaujímavý.“

V roku 2002 odsúdili za šírenie poplašnej správy 17 páchateľov, z toho osem mladistvých. Väčšina dostala podmienečné tresty, nie dlhšie ako šesť mesiacov či rok. Tento rok sa tresty sprísnili, dvaja dostali trest dlhší ako rok.

Po výstražnom telefonáte polícia skutočne našla nastraženú výbušninu v roku 1999 v trnavskej Bille.

Pes musí nájsť v budove výbušninu, aj keď tam nie je

Ak niekto zavolá, že je v nemocnici či v škole bomba, vždy sa tam nájde. Ak ju tam nedá páchateľ, dajú ju tam sami policajti.

„Ak zoberiem psa šesť– či sedemkrát na preverenie a on nič nenájde, prestane to robiť poriadne. Bude sa iba tváriť, že hľadá. Po preverení mu teda založíme výbušninu,“ hovorí psovod Jaroslav Košírel.

V stredu zavolal neznámy muž na číslo 158, že v bratislavskom Justičnom paláci je bomba. Hľadal ju práve Košírel so psom Oliverom (na fotogtafii). Aj tentoraz išlo o planý poplach, cvičnú bombu v pivnici však Oliver našiel.

„Pes hľadá svoj obľúbený predmet.“ Psy, ktoré hľadajú drogy či výbušniny, najskôr učia nájsť obľúbenú loptičku, postupne k nej pridajú drogy alebo výbušninu, aby si tak pes zvykol na pach, že vždy, keď zacíti drogu, bude hľadať aj svoju loptičku. Tá však postupne z hry vypadne.

Na falošné poplachy sú policajti zvyknutí. „Keď bol jeden pubertiak zamilovaný do učnice v obchodnom dome, mali sme pre to asi 28 výjazdov. V sobotu ráno som pripravil auto, psa a pomaly vyrazil k Tescu.“ Šestnásťročný študent chcel chodiť s priateľkou v sobotu na rande, a takto sa ju rozhodol odbremeniť od práce.

Psy nepracujú len po anonymných výstrahách. Oliver naposledy našiel výbušninu v batožine a v aute na letisku vo Vajnoroch. (haj)