h a potom si ľahko udržal náskok v behu na 15 km voľnou technikou. Po behu mal vyše minútový náskok pred tradičným rivalom Lajunenom, v cieli pre fotografov urobil tri efektné telemarky. Ani sa príliš neradoval. Víťazstvá mu už zovšedneli. Vrchol hory je v ruštine pik, Vik vystúpil na ďalšiu osemtisícovku v severskej kombinácii. Od roku 1935, keď vo Vysokých Tatrách triumfoval jeho krajan Hagen, je Vik prvým pretekárom, ktorý dokázal na MS obhájiť zlatú medailu.

Ďalšie zlato do vašej zbierky. Ako sa cítite?

„Skvele. Vo štvrtok sa mi v skokanskom tréningu nedarilo, ale dnes mi obe kolá vyšli optimálne. Tušil som, že v behu si môžem ustrážiť vedúcu pozíciu, lebo hlavní súperi Gottwald aj Lajunen mali veľkú stratu.“

V poslednom čase ste vynechali preteky Svetového pohára. Aký bol dôvod?

„Mal som lyžovania plné zuby, potreboval som vypnúť. Preto som sa z amerického Salt Lake City vrátil domov, do Steamboat Springs, a do Liberca som už nešiel. Mám už svoje skúsenosti, mohol som v pokoji trénovať. Urobil som dobre. Forma prišla v pravej chvíli.“

Pred dvoma rokmi ste triumfovali v pretekoch Svetového pohára na Štrbskom Plese. Spomínate si na Slovensko?

„Viete, vo Svetovom pohári som za jedenásť rokov vyhral 89 pretekov Svetového pohára. Na detaily si nespomeniem. Štartoval som na Štrbskom Plese viackrát. V januári 1999 som vyhral, keď sa mi podarilo vytvoriť nový rekord mostíka K-90. Tuším to bolo 96 metrov. Už asi padol, no spomienka zostala.“ (on)