Práve kapitánovi bavorského klubu môžu spoluhráči najviac ďakovať za remízu 1:1.
„Stovka, to je už poriadne číslo. Všetko sa to začalo v Karlsruhe, kde sme pred desiatimi rokmi postúpili do semifinále Pohára UEFA,“ spomína si nemecká brankárska jednotka. Štrnásty septembrový deň 1993 oslávil debut v drese KSC víťazstvom 2:1 nad holandským PSV Eindhoven. V boji o postup do finále však Kahnov tím nestačil na Casino Salzburg.
V lete 1994 mal na svojom konte desať pohárových stretnutí i sťahovanie do slávnejšieho Bayernu Mníchov, s ktorým dosiahol absolútny vrchol pred dvoma rokmi. Vo finále Ligy majstrov proti Valencii na milánskom štadióne Guiseppeho Meazzu zažil najšťastnejší deň kariéry. V záverečnom rozstrele zneškodnil tri pokutové kopy súpera, keď postupne vychytal Zahoviča, Carboniho i Pellegrina. Pre Kahna nezabudnuteľný večer pri jeho 75. pohárovom štarte.
Najlepší svetový gólman 1999, 2000 a 2002 si siahol aj na Pohár UEFA. V roku 1996 sa s Bayernom prebojoval do finále, v ktorom bol poslednou, nie neprekonateľnou prekážkou francúzsky Girondins Bordeaux. „Z našej strany to boli dve perfektne zvládnuté stretnutia.“
Naopak, najväčšie sklamanie mu priniesol pamätný barcelonský záver pohára číslo 1 pred štyrmi rokmi. Bayern viedol na Nou Campe tesne pred koncom nad Manchestrom United 1:0. Hráčom už lietali oči na pripravený ušatý pohár, keď Sheringham vyrovnal a striedajúci nórsky žolík Solskjaer strelil vzápätí víťazný gól. „Vynikajúce stretnutia proti Manchestru, Realu Madrid či iným veľkým európskym mužstvám mi umožnili preniknúť medzi brankársku špičku.“
V Lige majstrov odchytal 72 duelov. „Futbalista sa môže stať dobrým len vtedy, keď hrá permanentne proti najlepším európskym tímom. Liga majstrov je na rozvoj jednotlivca tou najvhodnejšou a najlepšou príležitosťou,“ zdôraznil Kahn. (mb)
