Martin Lapoš na Liptovskej Mare. Surf, na ktorom jazdí, má cenu asi 2-tisíc eur. FOTO – ARCHÍV
Pre Patrika Polláka to musel byť šok. Osem rokov bol vo windsurfingu v triede Mistral slovenskou jednotkou, štartoval na olympiáde v Atlante 1996 i Sydney 2000 (na oboch obsadil zhodne 26. miesto) a tešil sa, že si v Aténach zasúťaží pod piatimi kruhmi do tretice. Na septembrových majstrovstvách sveta vo windsurfingu v španielskom Cádize však 31-ročný pretekár banskobystrickej Dukly nečakane prehral s mladším Žilinčanom o osem rokov, Martinom Lapošom.
Pollák skončil v konkurencii 120 pretekárov na 50. mieste, Lapoš bol o tri priečky vyššie a vybojoval pre Slovensko najlepší výsledok za posledných päť rokov. V redukovanom poradí krajín Lapošova 47. priečka znamenala pre Slovensko 24. miesto a zároveň miestenku pre krajinu na OH.
Lapoš – Pollák 6:3
Lapoš sa tak zároveň takmer s istotou nominoval na olympiádu, pretože pravidlá Slovenskej asociácie windsurfingu hovoria jasne: „Kvalifikačnými pretekmi budú MS v Španielsku. Kto si vyjazdí nomináciu, pôjde na OH.“
Ani sám Lapoš nečakal, že svojho skúsenejšieho krajana zdolá, no vo vzájomnom súboji bol jasne lepší. K súboju Pollák – Lapoš došlo počas jedenástich rozjázd v deviatich, Lapoš vyhral 6:3. Konečnú olympijskú nomináciu schváli Slovenský olympijský výbor až v januári 2004, no štart v Grécku by Martinovi nemal ujsť.
„Definitívu ešte nemám, no verím, že sa jej napokon dočkám. Aj pre mňa bol výsledok z Cádizu príjemným prekvapením, lebo dovtedy ma Patrik pravidelne porážal. Len raz som bol lepší ja. Chcem teraz prerušiť školu a naplno sa venovať tréningu. Nemienim byť na olympiáde do počtu,“ hovoril študent 5. ročníka Fakulty riadenia a informatiky na Žilinskej univerzite.
V Španielsku vraj uspel aj vďaka príprave v Chorvátsku. „Na polostrove Pelješac som spolu s Maďarom Gádorfalvim a Poliakom Malekom jazdil vo veľmi podobných podmienkach ako v Cádize. Poliaci sú v tomto športe spolu s Francúzmi absolútnou špičkou.“
Do MS sa Martin venoval jachtingu len popri škole, no hneď po svetovom šampionáte sa dohodol s bývalým reprezentačným trénerom Vladimírom Psalmanom, ktorý v minulosti dopomohol k úspechom aj Pollákovi. Na tvrdej príprave so svojím novým zverencom sa zhodli unisono, športová turistika nemá význam. „Martin po dobrej príprave má na to, aby sa na olympiáde, kde môže z každej krajiny štartovať len jeden pretekár, dostal do dvadsiatky najlepších,“ tvrdí Psalman.
180 úderov za minútu
Jachting možno náročne nevyzerá, no desaťminútová rozjazda je podľa Psalmana fyzicky rovnako náročná ako beh na 10 km. Tep pretekára sa počas nej môže vyšplhať až na vyše 180 úderov za minútu, surfy sa po vodnej hladine kĺžu priemernou rýchlosťou okolo 40 km/h. „Pokiaľ viem, zaznamenaný rýchlostný rekord je 86 km za hodinu,“ hovorí Lapoš, ktorý sa tri roky predtým venoval Funboardu a vždy bol najlepší. Až potom prešiel k Mistralu. „Trieda Funboard je zábavnejšia, má viac priestoru v médiách, no na rozdiel od Mistralu to nie je olympijský šport. Mistral je variabilnejší, dá sa odjazdiť aj za oveľa horších poveternostných podmienok,“ vysvetľuje Lapoš.
Prvý výrazný úspech dosiahol pred tromi rokmi na Európskom pohári v Rakúsku, kde vyhral ako prvý Slovák. Až úspech v Cadize ho však inšpiroval k cieľavedomej systematickej príprave. Ešte pred OH má Martin v pláne absolvovať akademické majstrovstvá sveta v Turecku (júl 2004), kde má medailové ambície.
