j kampane proti kosovským Albáncom“ je úradujúci policajný šéf Sreten Lukič.
Premiéra Zorana Živkoviča tlačí z jednej strany verejná mienka nedôverčivá voči Západu aj Albáncom a z druhej jeho vlastný reformný program. Včera reagoval protiútokom: obvinil tribunál z porušenia neformálnej dohody medzi Belehradom a hlavnou žalobkyňou Carlou del Ponteovou.
Tá vraj ešte predchádzajúcemu premiérovi Zoranovi Djindjičovi sľúbila, že Haag nebude vznášať žaloby proti tým občanom štátu, ktorí prijali „zodpovednosť velenia“, a že od momentu, keď Belehrad vydá hlavných obvinených Radovana Karadžiča a Radka Mladiča do Haagu, prenechá ďalšie posudzovanie vojnových zločinov srbských občanov srbským súdom.
Ponteová nechápe krehkú vnútropolitickú situáciu v Srbsku, ozýva sa z pracovní srbských ministrov. Žiadosť o vydanie Lukiča, ktorý je v očiach aj mnohých umiernených Srbov hrdinom, vraj nahráva postmiloševičovskej opozícii, ktorá čaká na každú zámienku, aby vládnucu garnitúru oslabila.
„Lukič je hrdinom policajnej operácie Šabla, pri ktorej sme pochytali páchateľov atentátu na Zorana Djindjiča,“ pritakáva Lukičov nadriadený, minister vnútra Dušan Mihajlovič.
Okrem Lukiča Haag obvinil srbských generálov na dôchodku Nebojšu Pavkoviča a Vladimira Lazareviča a exveliteľa jednotiek ministerstva vnútra Vlastimira Djordjeviča. „Veď nikto v Kosove neviedol osobnú vojnu. Nech to vyrieši štát,“ reagoval na obvinenie Lazarevič s tým, že len poslúchal príkazy.
Žiadosť Haagu o vydanie šéfa polície prichádza ani nie týždeň po stretnutí predstaviteľov Srbov a kosovských Albáncov vo Viedni. Srbi z neho odišli sklamaní, že medzinárodná komunita dovolila kosovským Albáncom vyhlasovať svoje plány na nezávislosť.
Obyvateľov Srbska v posledných dňoch obchádza pocit ohrozenia - opatrná medzinárodná podpora albánskej samospráve v Kosove aj juhosrbských mestách sa stupňuje, Haag žiada o vydanie bývalých ľudových hrdinov a vláda je na rozpadnutie, dnes sa má hlasovať o jej dôvere.
O tom, čo Sreten Lukič skutočne robil ako veliteľ srbskej polície v Kosove počas kosovského konfliktu, radšej nepremýšľajú. Podľa haagskych žalobcov sa podieľal na deportáciách a vraždách stoviek kosovských Albáncov v zime a na jar roku 1999.
Autor: Zuzana V. Očenášová
