Jeden zo štvorice úspešného kajaku slovenskej reprezentácie je JURAJ BAČA. Narodený 17. marca 1977 v Komárne, slobodný, člen Strediska štátnej reprezentácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V civile študent 2. ročníka jednoodborového štúdia psychológie na Univerzite Konštatína Filozofa v Nitre. Najskôr jazdil s Michalom Riszdorferom, teraz spolu s Richardom Riszdorferom a Erikom Vlčekom tvoria zlatý poklad Slovenska na vode. Sám Bača má 8 zlatých medailí z majstrovstiev sveta, z toho sú dve juniorské. Zo „sveta“ si vypádloval ešte jeden bronz, z majstrovstiev Európy štyri zlaté, dve strieborné a jednu bronzovú medailu.
Z olympiády v Sydney 2000 si priniesol 6. miesto. A práve toto bilancovanie na olympiáde by chcela štvorka s pádlami na vode vylepšiť na OH 2004 v Aténach, kde bude horúcim želiezkom Slovenska.
Juraj narodený v znamení rýb sa na vode cíti dobre, ale ako ryba vo vode sa cíti aj za volantom auta, kde má desaťročné skúsenosti a vyskúšal, i vlastnil už niekoľko kvalitných áut. O šoférske rady a skúsenosti sa s nami podelil.
* Čím je pre vás auto?
Prostriedok, ktorý ma dopraví na dôležité miesta rýchlo a spoľahlivo. V každom prípade je to aj iná možnosť športovania, radosť z jazdy. Rád šoférujem a rád jazdím rýchlo.
* Kedy ste začali po prvý raz jazdiť?
Prvý raz mi to umožnil môj tréner Tibor Sóos s jeho autom Opel Campi Pikup v roku 1994. Prvé svoje auto som si kúpil v roku 1996 a odvtedy jazdím.
* Aká bola prvá trasa?
Iba na hrádzi. Bol to kúsok, na skúšku, lebo som nemal vodičský preukaz.
* Kto Vás učil jazdiť?
Ja som začal vyhľadávať po tejto skúsenosti možnosti od kamarátov na zajazdenie si. Naučil som sa jazdiť prakticky sám a do autoškoly som išiel tak, že som iba robil testy.
* Najväčšia rýchlosť, akú ste dosiahli na vode a v aute?
Na vode neviem, priemerná je 22 km/h, ale v šprinte by sme to za 25 km/h vytiahli. V aute som dosiahol 250 km/h, bolo to v Nemecku, kde sa to dalo vyskúšať. O rýchlosti na domácich cestách nebudem radšej hovoriť.
* Najdlhšia vaša trasa?
Na čo som hrdý, to bolo 1500 km absolvovaným mikrobusom s vlekom naloženým loďami do Španielskej Sabaudy na sústredenie.
* Dostali ste už pokutu a nepokúsili ste sa ju nejako vyhádať?
Dostal som už pokutu, aj majster tesár sa utne. Snažil som sa to stiahnuť, znížiť. Bolo to v stokorunáčkach. Snažil som sa niekedy pánov policajtov aj ukecať a pár razy sa to aj podarilo. Pokúsil som sa aj, vzhľadom na to, že sme zamestnanci Ministerstva vnútra, využiť aj toto - obišlo sa to s napomenutím, ale o to väčší pozor som si potom dával.
Mali ste haváriu?
Mal, na jar v roku 2001. Auto som zdemoloval, amortizoval. Mal som šťastie, veľmi som sa z toho poučil a odvtedy si dávam pozor. Bol som bláznivý vodič, odvtedy som ohľaduplný. Nebol som v aute sám, o to ťažšie som to znášal, ale našťastie sa nikomu nič nestalo. Bol to Peugeot štyristošestka kupé a skončili sme vo veľkej rýchlosti v poli. Vyleteli sme z cesty. Nebola to iba moja vina, vinu malo aj proti-idúce auto, ale išiel som rýchlo.
* Ako pomerne skúsený a častý jazdec máte nejaké heslo za volantom?
Neviem, či som dostatočne skúsený. Skúsenosti sa získavajú rokmi a ja jazdím iba desať rokov. Nevravím, že pomaly najďalej zájdeš, lebo ja rád jazdím rýchlo, ale zvyknem si vravieť, že neriskuj, keď netreba. Alebo - jazdi podľa vlastných možností a schopností.
* S kým z kolegov sa cítite najbezpečnejšie v aute?
Ťažko povedať. Chalani sú mladší o štyri roky, nemajú toľko najazdené, ale jazdia všetci veľmi dobre. Mišo Riszdorfer je od ďalších dvoch starší a jazdí zodpovednejšie. S trénerom Paľom Blahom sa cítim istý, ale jeho treba tiež brzdiť, krotiť. Nehovorím, že prekračuje rýchlosť, ale ide vždy na hrane dovoleného. Ale myslím si, že je zodpovedný, lebo pri ňom si dokážem aj pospať. A to je znak, že takému vodičovi verím.
* Využívate skúsenosti zo športovania na labilnom plavidle aj pri šoférovaní?
Je to niečo veľmi špecifické, ale máme skutočne labilný kajak, takže pocit rovnováhy mám v krvi lepší ako možno iní. Sú tu skôr však fyzikálne zákony a tie sa obísť nedajú.
* V akom počasí a období jazdíte rád a kedy nerád?
Najradšej jazdím v lete, keď je sucho a teplo. Najneradšej medzi novembrom a decembrom, keď si človek nie je istý, či to nebude namŕzať.
Rád jazdím na snehu, v tom sa vyžívam, ale musí byť komplet snehový podklad.
* Skúšali ste z luxusného auta aj baliť dievčatá?
Skúšať som, skúšal, ale neviem už, či to bolo úspešné. Každý mladý človek to asi skúša.
* Najnepríjemnejšia skúsenosť?
Havária. Ale nie ten pocit čo sa stalo, ale to, s kým som išiel. A vtedy som si uvedomil, že človek je vlastne zodpovedný aj za toho druhého, za spolujazdca.
* Akých vodičov nemáte rád?
Najmä takých, ktorí si neuvedomia, že existujú diaľkové a stretávacie svetlá a takých, ktorí si myslia, že hmlovky sú na to, aby auto dobre vyzeralo. Mám aj pochopenie - dokážem sa uhnúť, ak sa niekto ponáhľa, a to by som čakal na revanš aj od iných.
* Úsmevný zážitok?
Väčšinou s trénerom Paľom Blahom. Niekedy nás šokuje, najmä keď máme za sebou nejaký šesťtisíci kilometer a on si zívne a povie s pokojom Angličana: „Tak už som si aj pospal.“ V tom momente sme v šoku, ale potom je to úsmevné.
* Akú radu by ste dali vodičom?
Neviem, či je vhodné, aby som ja dával rady, ale ak, tak aby každý rátal so všetkými možnosťami, aby bral do úvahy všetky eventuality. Keď vychádzaš na cestu, nikdy nevieš, či ti dá druhý prednosť. Ak ideš po hlavnej a blíži sa auto z vedľajšej, ty vieš, že si na hlavnej, ale nevieš, či to vie ten, čo prichádza z vedľajšej na hlavnú.
* Zajazdili by ste si preteky formule 1?
To je jeden z mojich veľkých športových a šoférskych snov. Jazda v efjednotke je mojou dávnou veľkou túžbou, podobne ako zalietať si v nadzvukovom lietadle. Ak by som mal možnosť a prostriedky, určite obe veci vyskúšam.
* Kto je Vaším obľúbencom z for- mule 1?
Obľúbencom je Michael Schumacher, ktorý dokázal aj na slabšom aute podať taký výkon, že zdolal aj kvalitnejšie stroje. Je to pán šofér.
