Slovenských rybárov sa náš vstup do Európskej únie takmer nijako nedotkne. FOTO - ARCHÍVSME
Po vstupe do Európskej únie sa majú labužníci na čo tešiť. V obchodoch a reštauráciách sa rozšíri ponuka rýb, kreviet, ustríc, chobotníc, hrebenatiek a ďalších plodov mora. Tvrdí to Igor Kosír, ktorý mal v rokoch 1997-2001 na starosti kapitolu Rybné hospodárstvo.
Rokovanie s Bruselom o tejto kapitole bolo najľahšie, keďže nemáme more. „Na úvodných rokovaniach sme sa na seba viac-menej usmievali,“ spomína Kosír.
Kosír bol vtedy aj vedúcim kapitoly Poľnohospodárstvo, s ktorou je rybné hospodárstvo prepojené. Atmosféra rokovaní bola podľa neho neporovnateľná. „Poľnohospodárstvo riešili ako poslednú kapitolu až na summite v Kodani politické špičky, kapitola rybné hospodárstvo bola naopak uzavretá medzi prvými.“
Rozdiel vo význame kapitol sa odrazil aj v počte strán. Poľnohospodárstvo malo takmer 20-tisíc strán, rybné hospodárstvo necelých 4-tisíc.
V Európskej únii, ktorú obklopuje niekoľko morí, má však rybolov obrovský význam. Väčšina kandidátskych krajín je prímorských. Nás by sa európske smernice začali týkať až vtedy, ak by sa slovenské firmy rozhodli podnikať v prímorských oblastiach. Vzhľadom na obrovskú konkurenciu je to však nepravdepodobné.
Slovensko, Maďarsko a Česko, ako jediné vnútrozemské štáty spomedzi kandidátov, sa v tejto kapitole sústredili na celkom iné veci než je výlov rýb či morská flotila. Kľúčové boli dva body - vybudovanie agentúry, ktorá bude správcom európskych peňazí a zabezpečenie kontrolných staníc na hraniciach.
Od 1. januára 2004 preto musí začať fungovať Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá bude správcom finančnej pomoci z únie a bude spoločná pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo. „Časť peňazí by mohlo využiť aj naše rybnikárstvo a odbyt,“ hovorí Kosír.
Podľa Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva však bolo budovanie agentúry začiatkom roku 2003 v sklze a do konca roka bolo potrebné urobiť ešte 72 úloh.
Druhou povinnosťou Slovenska je dobudovať kontrolné stanice na hraniciach, ktoré sa stanú vonkajšou hranicou únie. Bude musieť preverovať kvalitu produktov a robiť to tak rýchlo, aby sa neznehodnotili. „Je dôležité, aby naša hranica bola priepustná smerom von mimo Európskej únie, ale aby zároveň zachytila všetko škodlivé a rizikové, čo sa do rozšírenej únie bude privážať,“ vysvetľuje Kosír. Viac než morských plodov sa to však bude týkať dobytka, ošípaných, hydiny či krmív.
Rybné hospodárstvo
Prínosy:
* možnosť čerpať peniaze únie určené pre odbytové organizácie a výrobcov
* možnosť čerpať peniaze zo štrukturálnych fondov určené na rozvoj, marketing a umiestňovanie výrobkov na trh
* zlepšenie kontroly a inšpekcie a tým zabezpečenie vyššej kvality výrobkov na trhu
* zvýšenie ochrany trhu pred dovozmi výrobkov zo štátov mimo únie
Riziká:
* nesplnenie prísnych veterinárnych požiadaviek únie, čo môže viesť k zastaveniu výroby
* vysoké náklady na splnenie podmienok vstupu v predvstupovom období
* zvýšenie konkurencie dovážaných potravinárskych výrobkov z únie
* schopnosť pripraviť projekty zamerané na rozvoj vidieka a administratívna kapacita
(Podľa: Slovensko na ceste do EÚ, Kapitoly a súvislosti, J. Figeľ a M. Adamiš)
