Ľudia zo strednej Európy
Hľadanie šťastia a zmyslu života na pozadí milostného príbehu je leitmotívom nového slovenského filmu Miloslava Luthera Útek do Budína. Nejde však len o love story. Príbeh je časovo situovaný do rozmedzia rokov 1919 až 1923, kedy sa zmeny prebiehajúce v Európe po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie existenčne všetkých dotýkajú. Vznik nových štátov, predovšetkým Československa, hospodársky rozvrat, nástup modernej doby, nové formy vzťahov medzi ľuďmi, ale aj konflikty medzi českou väčšinou a nemeckou menšinou, ako i slovenskou väčšinou a maďarskou menšinou nenecháva Útek do Budína nepovšimnuté. V dobe, kedy je celá Európa v pohybe, si svoje šťastie definujú aj študenti práva na Karlovej univerzite v Prahe, Jana Myslbeková (Lenka Vlasáková), ktorá pochádza z pražskej meštiackej rodiny, a Tomáš Barány (Ondřej Sokol), potomok slovenských statkárov.
Inšpiratívny Vančura
Martin Porubjak s režisérom Ivanom Balaďom napísali už pred desiatimi rokmi adaptáciu Vančurovho Úteku do Budína. Vtedy to mal byť iba televízny film, ktorý sa však nakoniec nerealizoval. V dnešných zmenených podmienkach sa traja spoluautori Martin Porubjak, Marián Pôbiš a Miloslav Luther rozhodli vytvoriť ďalšiu adaptáciu. Výsledkom je úplne nový film. Na scenári pracovali niekoľko rokov a čakali na vhodnú príležitosť. Podmienky, kedy sa mohlo začať toto mimoriadne náročné dielo realizovať, vznikli na jeseň roku 2000.
Prečo opäť história?
Tvorba spoluautora scenára a režiséra projektu Miloslava Luthera je historizujúcimi témami charakteristická. V uplynulých dňoch reprízovala Slovenská televízia jeho úspešný päťdielny koprodukčný seriál z komunistického Československa sedemdesiatych rokov Koniec veľkých prázdnin. Príbeh lásky na pozadí epochálnych zmien je aj mottom Lutherových filmov Anjel milosrdenstva a Chodník cez Dunaj.
"Minulosť poskytuje uzavreté príbehy, ktorých protagonisti už síce nie sú medzi nami, ale ich osudy, postoje, hľadanie, trápenie nezostarli. Ich životná anabáza môže byť pre nás príkladom bez ohľadu na dobové ukotvenie. Cez zložité ľudské osudy si môžeme verifikovať svoje vlastné postoje. A preto je história večnou učiteľkou," vysvetľuje Miloslav Luther. V téme Úteku do do Budína vidí paralelu so súčasnosťou. "Ako my ešte stále ťažko prežívame zmeny po rozpade komunistického impéria, aj hlavní protagonisti nášho príbehu prechádzajú zložitými peripetiami. Našou ambíciou je ukázať divákom dobu podobnú tej dnešnej. Minulosť ponúka odpovede aj na otázky súčasnosti," hovorí o nadčasovosti problematiky Luther. "Dnes sú ľudia zmätení, aké hodnoty majú uznávať, ako sa majú správať. História však potvrdzuje zmysel mravnosti, čestnosti a zodpovednosti. Všetko sa totiž už raz stalo, opakuje sa to len v iných podmienkach. Podstata skutkov a postojov však zostáva rovnaká, človek sa nemení."
Kde sa nakrúcalo?
Útek do Budína je najnáročnejší film režiséra Luthera. Exteriéry dobových prostredí sa nakrúcali v Prahe, vo Viedni, v Budapešti, Brne, Bratislave, na Liptove, Spiši... "Zvyšuje to divácku atraktivitu filmu, ktorý zobrazuje všetky zložky súdobej spoločnosti," hovorí o náročnosti diela režisér Luther. V týchto dňoch štáb dokončuje práce v exteriéroch Budapešti a Prahy.
Pikantérie zo zákulisia
* Produkcia pripravila pre statkára Barányho (Bolek Polívka) jazdeckého koňa. Keď si naň vysoký herec sadal, pripomínal Dona Qichotta - takmer za sebou vláčil nohy. Napokon mu museli doviezť na Spiš vlastného, bieleho jazdeckého koňa priamo z "Bolkovíc."
* Režisér Miloslav Luther sa ani počas tohto nakrúcania nezaobišiel bez zdravotných ťažkostí. Je známe, že pri príprave diela Koniec veľkých prázdnin mal potiaže s platničkami. Na východnom Slovensku ho teraz pre zmenu chytila nepríjemná črevná chrípka. Vzhľadom na rozpočet a presne stanovený harmonogram nakrúcania musel pracovať napriek vysokej horúčke.
* Tvorcom robila pri práci najväčšie starosti historická autenticita filmu. Ako hovorí Miloslav Luther: "Technologická základňa filmu degradovala, sklady rekvizít a kostýmov sú príliš zanedbané, rozpredané, znehodnotené. Rozkradnuté?"
* Ani vynaložené nemalé finančné prostriedky na prenajatie a úpravu priestorov - bytu, domu či časti ulice - nezaručili bezproblémové nakrúcanie. Stalo sa, že v Prahe, v ulici pripravenej pre náročnú dobovú sekvenciu, vyrástlo zo dňa na deň moderné lešenie.
* Keď štyria chlapi privádzali na nakrúcanie päťstokilového býka, takmer rozšliapal osobné auto producenta. Keď však na pľaci zočil kameru, stal sa zneho baránok. Mali šťastie na býčka s hereckými ambíciami.
Útek do Budína
celovečerný historický film (120 minút)
pre televíziu v päťdielnom prevedení
česko - slovensko - maďarská koprodukcia
Námet: voľná adaptácia románu V. Vančuru Útek do Budína - Martin Porubjak, Marián Pôbiš, Miloslav Luther.
réžia: Miloslav Luther
kamera: Vladimír Holloš
architekti: Pavol Andraško, Braňo Mihálik, Dušan Fischer
kostýmy a masky: Anita Hroššová
produkcia a realizácia: produkčná spoločnosť Ars Media (Igor Hudec)
Hlavné úlohy: Lenka Vlasáková, Ondřej Sokol, Bolek Polívka, Irena Konvalinová
Vedľajšie úlohy: Petr Motloch, Andy Hryc, Matej Landl, Ady Hajdu, Petr Nárožný, Klára Sedláčková, Lenka Krobotová
Začiatok nakrúcania: október 2000
Koniec nakrúcania: október 2001
Predpokladaná premiéra: Slovenská televízia - Vianoce 2002
Rozpočet: 55 miliónov Sk
Autor: Barbora Laucká / Foto: Václav Polák
