Ultraortodoxný žid máva sliepkou nad hlavou počas modlitby pred Dňom zmierenia (Jom Kipur) na trhovisku v centre Jeruzalema. V rituáli nazvanom Kaparot sa minuloročné hriechy prenášajú z človeka na sliepku. Sliepku po obrade zabijú a darujú chudobným.
zvláštni, neprehliadnuteľní a hraničia s „normalitou“. Izraelské deti moderných rodičov im hovoria čiernoklobúčnici a trochu sa ich boja. V Európe ich poznáme pod nie celkom presným, ale zaužívaným výrazom ultraortodoxní Židia. V Izraeli im hovoria haredim či charedim. Sú to tí, čo sa boja Boha. V izraelskej spoločnosti, kde sa asi 50 percent ľudí označuje za sekulárnych (hilonim, chilonim), sú haredim tí, čo najviac dodržiavajú tradície a najmenej akceptujú realitu okolo seba. Treba však povedať, že Izrael je v porovnaní so Slovenskom tradíciám veľmi verná krajina. Aj ľudia, ktorí sa označujú za sekulárnych, či dokonca ateistov, dodržiavajú do istej miery pravidlá kóšer v stravovaní, zapaľujú sviečky na šabat a počas dňa odpočinku obmedzujú aktivity typické pre všedný deň.
Extrémisti tradície
Haredim sú však extrémisti tradície. Ich štvrte v Jeruzaleme, ulice v Haife či v Tel Avive sú typické vyblednutými mužmi s temnočiernymi alebo ohnivožiariacimi ryšavými pejzami, čiernymi plášťami, klobúkmi, modlitebnými remienkami a niekedy dokonca pumpkami s bielymi podkolienkami. Pod pazuchou zvierajú modlitebné knihy a sústavne mrmlavo vedú dialóg s Bohom. Ženy sú oblečené prísne, vidno im minimálnu plochu kože. Často majú parochne a pod nimi vyholené hlavy. Nie je neobvyklé, že môžu chodiť len po jednej strane ulice, aby sa „nestýkali“ s mužmi. Muži a väčšina žien nepracuje.
Aj keď tvoria asi 10-15 percent populácie, majú silný hlas a vedia si presadiť svoje. Nevzťahuje sa na nich vojenská služba, pretože sú plne oddaní štúdiu Tóry. Napokon, čo by robili v armáde štátu, ktorý neuznávajú. Podľa haredim by Židia nemali mať vlastný štát v klasickom ponímaní, pretože je to svetská inštitúcia.
Tolerancia v podaní haredim
Väčšina Izraelčanov považuje haredim za čudákov, ale prechováva k nim istú dávku tolerancie. O haredim a tolerancii sa však dá pochybovať. Na autobusovej stanici v Bnei Brak môžete často vidieť skupinky mužov v čiernom, ako sprejmi „zahaľujú“ sporo odeté krásky na reklamných pútačoch. V minulom roku haredim cestujúci leteckou spoločnosťou El Al vyvolali škandál, keď žiadali posádku vypnúť film, ktorý im premietali. Vraj bol nemravný. Podľa hovorkyne spoločnosti to bola rodinná dráma.
Prípady, keď hádžu kamene na autá jazdiace počas šabatu a vykrikujú „šábes“, nie sú ojedinelé. Niektorých Izraelčanov, ktorí sa nesprávali podľa haredim „slušne“, dokonca zbili palicami. Keď sa dostanú mimo svojho územia a stretnú ženu oblečenú v krátkej sukni či v tričku bez rukávov, naznačujú jej, aby sa od nich vzdialila.
Viac než kóšer
Haredim žijú v uzavretej spoločnosti. Mnohí nepozerajú televíziu, nepoužívajú internet, čítajú len „svoje“ noviny. Hoci v izraelských obchodných reťazcoch sa kóšer potraviny predávajú, oni majú vlastné obchody. Predávajú v nich tzv. mehadrin potraviny - striktne kóšer. Klebetí sa, že z úzkostného dodržiavania predpisov si niektorí ľudia urobili dobrý biznis. Faktom však je, že rodiny haredim s veľkým počtom detí a jediným príjmom v podobe sociálnych dávok veľkú kúpnu silu nemajú.
Majú aj svoje špeciálne autobusy. Ženy v nich sedia vzadu, aby nerušili mužov pri modlitbe. Presne ako v synagóge. Hoci by sa mohlo zdať, že ženy haredim diskriminujú, je známe, že práve ony sú pri dodržiavaní predpisov striktnejšie a takýto prístup vyžadujú.
Dobre, že ich máme
Z komunity každoročne utečie niekoľko desiatok ľudí. V Izraeli existujú centrá, ktoré im pomáhajú zaradiť sa do spoločnosti. Pohyb však nastáva aj opačným smerom. Haredim začali s akousi misionárskou prácou, ktorá v judaizme nie je zvyčajná. Pôsobia na univerzitách a presviedčajú mladých ľudí o správnej ceste. Niekoľko izraelských rodín už zažilo šok, keď zistilo, že ich dcéra či syn sa rozhodli opustiť svetský život.
Izraelčania si z haredim často robia žarty, hnevajú sa, že štát vyciciavajú sociálnymi dávkami. V súkromí však často priznajú, ako sú radi, že ich majú. Sú presvedčení, že dodržiavanie tradície - napriek bolesti, ktorú často spôsobovalo - im pomohlo prežiť a mať vlastný štát. Haredim sú pre nich spojením so starým svetom get a štetlov a ukazujú im, odkiaľ prišli. Aj keď pritom robia veľa hluku a nepríjemností.
