Pre hebrejský názov chleba Chala sa v našich končinách používa názov Barches (na obrázku). Iný, nekvasený chlieb maces, je zase tradičným pokrmom počas sviatku Pesach. V židovskej kuchyni sa tradične používa päť druhov obilnín - pšenica, ovos, raž, špalda a jačmeň. Všetky koláče, cestoviny a pečivo musia mať kóšer certifikát. Problémom je prášok do pečiva, ktorý sa považuje za nečistý. Z potravinárskych prísad sa nezakazuje agar, karagén, dextróza, arabská guma a lecitín. Zakázaná je želatína, loj a sadlo, prípravky odvodené zo živočíšneho tuku - glycerol, monoacylglyceroly a mastné kyseliny izolované z vnútorného tuku.
„Pravidlá židovskej kuchyne sú staré tisíce rokov a mnohé z nich vznikli vlastne z hygienických dôvodov,“ hovorí Judita Sternová, ktorá má dozor nad kóšernosťou používaných potravín v kuchyni s jedálňou pri Židovskej náboženskej obci v Bratislave.
Základným pravidlom kóšer kuchyne je oddelená príprava mliečnych a mäsitých jedál. Obidve kuchyne sa preto musia prevádzkovať samostatne a musia byť vybavené vlastnými riadmi, hrncami, príbormi a pomôckami.
Zvieratá, ktorých mäso sa v kóšer kuchyni spracúva, musia byť rituálne zarezané osobou, ktorá má na to oprávnenie. Po zarezaní hovädzieho dobytka sa prezerajú aj pľúca a ak nie sú celkom čisté, mäso zo zvieraťa nie je kóšer. Skôr, ako sa mäso použije na prípravu jedla, musí prejsť špeciálnou úpravou, musí sa vykóšerovať, aby sa zbavilo krvi. Nechá sa hodinu zasolené na mriežke alebo na špeciálne upravenej doske so žliabkami, aby krv mohla stekať. „Až po tejto úprave je mäso spôsobilé na prípravu jedál,“ upozorňuje Judita Sternová
Okrem mastných a mliečnych potravín pozná kóšer kuchyňa aj také, ktoré sú neutrálne, napríklad ryby, zeleninu, ovocie. Z rýb sa môžu konzumovať len šupinaté druhy, preto napríklad úhor nie je kóšer.
V rituálnej kuchyni sa varia väčšinou bežné jedlá, ktoré okrem predpisov židovskej kuchyne musia spĺňať aj bežné hygienické normy. „Jedným z tradičných a veľmi obľúbených jedál je asi šolet, ten je už dosť známy aj nežidovskej verejnosti,“ hovorí Judita Sternová. „Varíme ho každý týždeň, je to typické sobotné slávnostné jedlo.“
