BRATISLAVA – Výbuchy, ktoré sa objavujú na Slovensku, nesúvisia ani tak s terorizmom, ako skôr s vyrovnávaním osobných účtov, alebo bojom podsvetia.

Oveľa častejšie ako výbuchy sú anonymné telefonáty o umiestnení bomby. Najčastejšie sa objavujú na školách a volajúcimi sú študenti. Polícia každý telefonát preskúma a stojí to, spolu s opatreniami, ktoré po oznámení nasledujú, nemalé peniaze.

Nemenovaný pracovník Prezídia Policajného zboru SR považuje za najvážnejší prípad ohlásenie bomby pred pár rokmi v bratislavskej nemocnici, ktorú museli pyrotechnici celú vysťahovať: „Sily a prostriedky tam musia ísť tak či tak vždy.“

Na druhom mieste za školami sú obchodné domy. Naposledy volal anonym predvčerom do obchodného domu Tesco na bratislavskom Kamennom námestí. Hovorca ministerstva vnútra Jozef Sitár hovorí: „Policajti tam nabehli, prehľadali celé okolie a nič nenašli.“ Volajúcim je podľa Sitára väčšinou človek, ktorý stojí niekde opodiaľ a smeje sa na tom, ako policajti všetko prehľadávajú. Páchateľovi hrozí za šírenie poplašnej správy väzenie na šesť mesiacov až tri roky.

V parlamente sa vraj naposledy robili prísne bezpečnostné opatrenia v roku 1991, keď počas zasadnutia Národnej rady zavolal neznámy páchateľ a oznámil, že v budove je bomba. Šéf Úradu pre ochranu ústavných činiteľov František Zemko hovorí: „Zavolali sme si ľudí, ktorí zodpovedajú za ochranu objektu, pyrotechnikov a celkom jednoznačne sme sa zaručili za to, že neprichádza do úvahy, aby nám niekto v tomto termíne niečo doručil do objektu. Odvtedy máme pokoj s takýmito blbosťami.“ Zemko tvrdí, že ak by dnes niekto ohlásil bombu v parlamente alebo na Úrade vlády, pyrotechnici prehľadajú iba okolie a poslanci môžu pokojne ďalej pracovať.

Pracovníčka tlačového odboru v parlamente však tvrdí, že posledná bomba v parlamente bola nahlásená tento rok počas jarného zasadnutia. Na Úrade vlády si za posledné dva roky na žiadny anonym nespomínajú. Aj keby si spomenuli, tvrdia, že tieto informácie sú tajné. (mož)