Nedostatok peňazí v regionálnom školstve bude zrejme pokračovať. Podľa posledného vývoja hrozí, že začiatok roka 2004 bude pre školstvo ešte horší ako doteraz. Od januára by totiž základné, stredné školy a školské zariadenia mali dostávať peniaze podľa nového zákona o financovaní, na základe normatívov podľa počtu žiakov.
Zákon však ešte stále nie je schválený. Nie je vypočítaný ani normatív. Ministerstvo školstva hovorí, že výpočty by mali byť hotové koncom februára. "Ako máme dovtedy školám posielať peniaze? Tipovať?" nepáči sa vedúcim odborov školstva samosprávnych krajov.
Až do apríla školy zrejme nebudú vedieť, s akými peniazmi môžu v prvom polroku počítať. Podobne sú na tom mimoškolské zariadenia - vzdelávacie poukazy ešte nie sú, nie je známa ani ich výška.
Situáciu komplikujú aj ďalšie problémy: stále sa nevie, kto bude školám peniaze posielať. Mali by to robiť krajské školské úrady. Tie však ešte neexistujú a v parlamente je pozmeňujúci návrh, aby vôbec nevznikli. Aby toho nebolo dosť, od januára začína platiť zákon o štátnej pokladnici. Podľa neho budú musieť školy svoje výdavky dokladovať každý mesiac, a každú faktúru bude musieť štátna pokladnica odobriť.
Miron Zelina, spoluautor Milénia nové zákony víta, ale upozorňuje na iný dôležitý fakt: „Musím však povedať, že sa takmer nič neurobilo k vnútornej zmene školstva. Je to akoby sme pekne vymaľovali dom, aj ho legislatívne a finančne zabezpečili. Ešte keby sme tak mysleli na ľudí, ktorí v ňom budú bývať a žiť."
Podľa neho sa deti naďalej učia o 30 až 40 percent vecí viac, ako potrebujú.
Výsledkom sú ich čoraz väčšie psychické aj telesné problémy: zvýšená únava, nervozita, stresy, vracanie, poruchy učenia, nechuť chodiť do školy.
Jedna mamička z obce na východnom Slovensku to vyriešila po svojom - odmietla dať deti do školy. "Ako rodič zodpovedný za výchovu a vzdelanie svojho dieťaťa odmietam dať deti do takýchto škôl," hovorí Alžbeta Klučková. Tvrdí tiež, že domáce úlohy sú podľa nej porušením medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa. Ten im totiž zaručuje právo na oddych a voľný čas, ktorý pri súčasnom systéme v škole nemajú. Na Štátnom zdravotnom ústave nám potvrdili, že školy by mali pri vyučovaní vychádzať zo zákona o ochrane zdravia.
Dodržiava sa však v praxi? Viete koľko hodín sa môže dieťa maximálne učiť? A čo budú školy robiť, keď nevedia, koľko peňazí dostanú?
Dočítate sa v utorok, v denníku SME
