Aby sa v dome príjemne bývalo v chladnejších prechodných obdobiach a v zime, musí v ňom spoľahlivo fungovať vykurovací systém. Už pri prvých konzultáciách s odborníkmi sa treba zaujímať o výšku prevádzkových nákladov, pretože ceny energií porastú aj na budúci rok.

Zníženie prevádzkových nákladov na vykurovanie možno dosiahnuť zateplením vonkajšieho muriva až 50%, utesnením okien a dverí až 30%, vhodným výberom kotla až 40%, optimálnou reguláciou až 20%, znížením vykurovacej teploty z 24°C na 20°C .

Dnešné ceny palív a dodávky tepla značne zaťažujú rodinné rozpočty a domácnosti musia počítať s tým, že v blízkej budúcnosti nás čaká ďalšie razantné zvyšovanie.

Veľmi dôležitým faktorom, ako sme sa už zmienili, ktorý vedie k úsporám prevádzkových nákladov, je správna voľba typu kotla s optimálnou reguláciou. Pri roz-siahlej ponuke na našom trhu prevládajú kotly na plyn. Pokrok vo vývoji, ceny energií i ekologické zmýšľanie budúcich užívateľov dáva zelenú pre voľbu tzv. kondenzačných kotlov. Kondenzačná technológia je totiž najhospodárnejšou a najúspornejšou metódou spaľovania plynového paliva, pretože sa pri nej využíva i energia obsiahnutá vo vodnej pare. Na európske trhy nastúpili kondenzačné kotly už začiatkom 90. rokov a vo vyspelých krajinách Európy sa jednoznačne presadili ako najvhodnejšie vykurovacie zariadenia. V Nemecku sa ich ročne namontuje až 90% a v Holandsku len ťažko nájdete iný kotol ako kondenzačný. Konštrukcia kondenzačných kotlov je odlišná od štandardných a využitím skupenského tepla vody, ktorá vstupuje do spaľovania sa ich účinnosť zvyšuje až o 25% a prevádzkové náklady klesajú o 30%. Takéto vysoké úspory značne skracujú návratnosť prostriedkov vložených do nákupu kondenzačných kotlov. Kondenzačná technika už nie je ani v našich podmienkach iba technickým experimentom, ale zdrojom úspor nákladov na vykurovanie.

Vzhľadom na to, že kondenzát je mierna kyselina, pri výbere kondenzačného kotla treba brať do úvahy aj materiál, z ktorého je vyrobený výmenník kotla. V súčasnosti sa naň používa nehrdzavejúca oceľ alebo rôzne hliníkové zliatiny. Napriek výborným tepelným vlastnostiam hliníka, odolnejším a stálejším materiálom je práve antikor.

* Úsporný kondenzačný kotol

Kondenzačné kotly sú ideálne predovšetkým pre nízkotepelné vykurovanie napr. podlahové. Bežne používaný tepelný spád je v súčasnosti 70/50°C. Pre kondenzačné kotly má byť teplota vratnej vody do kotla, tzv. spiatočky, čo najnižšia, t.j. 30 až 50°C. Existuje veľké množstvo kúrenárskych sústav naprojektovaných pred mnohými rokmi pre tepelný spád 90/70°C, ale väčšinou sú natoľko predimenzované, že veľkú časť vykurovacej sezóny pracujú v tepelných spádoch 65/45°C - teda v kondenzačnej oblasti. Aj pri výmene kotla do existujúcej vykurovacej sústavy tak môžeme použiť bez problémov kondenzačný kotol.

Cenový rozdiel obstarávacích nákladov medzi klasickým závesným kotlom a kondenzačným kotlom je cca 20 - 25 tisíc korún. Bežná spotreba plynu pre rodinný dom sa pohybuje okolo 5000 m3 zemného plynu ročne. Súčasná cena zemného plynu pre rodinné domy je 6,50 Sk/m3 a pre rok 2004 je avizovaná cena cca 9,50 Sk/m3 . Ak uvážime, že kondenzačný kotol ušetrí oproti klasickému minimálne 20% plynu, vychádza nám úspora 1000 m3 zemného plynu ročne. Vo finančnom prepočte (pri predpokladanej cene 9,50 Sk/m3) je to úspora 9500 korún za rok. Zvýšená investícia do kondenzačného kotla sa vráti už za 2 - 3 roky. Veľkým plusom kondenzačných kotlov sú veľmi nízke hodnoty ne-žiaducich splodín horenia kysličníkov NO2 a CO2 a tieto kotly sú nielen ekonomické, ale aj ekologické.

* Netradičné zdroje energie

V snahe šetriť energiu a náklady na ňu sa stále viac majiteľov rodinných domov zaoberá myšlienkou využitia netradičných zdrojov energie - solárnych systémov a tepelných čerpadiel.

Energia dopadajúceho slnečného žiarenia sa zachytáva v kolektoroch a mení na teplo s nízkym teplotným potenciálom. Teplo je potom odovzdávané médiu, ktoré ho odvádza k spotrebičom, alebo do zásobníka (akumulátora tepla). Solárne kolektory možno z konštrukčného hľadiska rozdeliť na:

* ploché - kde je absorbčná plocha rovnako veľká ako čelná

* koncentrujúce - pri ktorých sú na absorbčnú plochu sústreďované slnečné lúče pomocou reflexnej plochy

* vákuové - majú absorbčnú plochu vloženú do sklenej trubice s vákuom.

Ploché kolektory zachytávajú priame aj difúzne žiarenie, preto sú pomerne málo citlivé na smer dopadu slnečných lúčov. Difúzne žiarenie dopadá na oslnenú plochu aj v dobe, keď je obloha zatiahnutá mrakmi a slnko priamo nesvieti. Ploché kolektory sa inštalujú v stálej polohe, väčšinou na strechách budov s orientáciou na juh. Na vykurovanie budov nášho pásma v zimnom období nie sú solárne systémy vhodné pre nedostatok slnečného žiarenia. Pre solárne systémy využívané celoročne sa volia bivalentné zásobníky s objemom 300 litrov a viac. Ideálnym riešením je použitie monovalentného zásobníka v kombinácii s konštrukčne vhodným kotlom so zabudovaným zásobníkom. V takomto prípade slúži solárny systém na predohrev vody na prípravu teplej vody. Využitelnosť takéhoto zapojenia je aj v zimnom období, keď je intenzita slnečného svitu malá.

Na zabezpečenie správnej funkcie celého zariadenia, t.j. solárneho systému a zdroja tepla, ich súčinnosti pri optimalizácii využívania solárnej energie je vhodné používať komponenty od jedného výrobcu. Vzájomná možnosť obojstrannej komunikácie regulácií jednotlivých častí umožní optimálne využitie energie a skrátenie doby návratnosti investície.

Investícia do kvalitného solárneho systému je vo svete výhodná a bez rizika. V krajinách EÚ, ale aj u našich susedov, je významným faktorom aj dotačná politika štátu. U nás je situácia horšia, štát nepodporuje záujemcov o využívanie solárnej energie, solárnu techniku zaťažil preradením do kategórie s vyššou sadzbou DPH. Pri súčasnom stave cien energie, obstarávacej ceny solárneho zariadenia a nulovej dotačnej politike štátu je návratnosť investície do solárneho systému takmer na hranici jeho životnosti.

Po zhliadnutí rôznych populárno-náučných filmov sa mnohí záujemcovia zaoberajú myšlienkou vykurovania prostredníctvom tepelných čerpadiel. Pri zohľadnení cien energie, cien tepelných čerpadiel a cien potrebných zemných prác sa pri nulovej podpore štátu, pre toto riešenie rozhodnú len skutoční nadšenci alebo veľmi ekologicky presvedčení ľudia.

Pokiaľ sa nezmení politika štátu v oblasti podpory úspor energie, má teda v súčasnosti najväčšiu návratnosť investícia do kvalitného kondenzačného kotla a kvalitnej regulácie.

Materiál pripravený v spolupráci s firmou Ekotherm, tepelná technika, s.r.o.