podobe novej európskej ústavy. Slovensko na summite zastupuje predseda vlády Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných veci Eduard Kukan a podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ktorý sa musí vrátiť domov kvôli kľúčovému hlasovaniu v Bundestagu, bude na summite zastupovať francúzsky prezident Jacques Chirac. Tento krok demonštruje kvalitu bilaterálnych vzťahov, z ktorých sa v súčasnosti obe európske veľmoci tešia.
Včerajšie rokovania sprevádzala nejednota, keď sa lídri pridŕžali svojich pozícií, ktoré prezentovali pred dvoma týždňami v Ríme. Zväčšili tak obavy z toho, či sa im podarí dohodnúť na znení novej európskej ústavy ešte v tomto roku. Návrh ústavy počíta s dôležitými zmenami súčasného fungovania únie, a čo jedna krajina vidí ako dobrý nápad, niekoľko iných považuje za katastrofu. Podľa švédskeho premiéra Görana Perssona bude v práci na novej ústave zrejme pokračovať budúcoročné írske predsedníctvo. "Dnes ráno sme sa nikam neposunuli," skonštatoval vo štvrtok po skončení druhého kola medzivládnej konferencie. Iný nemenovaný predstaviteľ EÚ pre agentúru Reuters povedal: "Je to ta istá diskusia ako minule. Nič sa tu neudialo."
Predstavitelia Talianska, ktoré v súčasnosti európskej pätnástke predsedá, však tvrdia, že istý pokrok sa predsa len dosiahol. Šéf talianskej diplomacie na včerajšej tlačovej konferencii vyhlásil, že do konca novembra bude viesť bilaterálne rokovania s tými krajinami, ktoré s niektorými časťami návrhu ústavy nesúhlasia.
Poľsko, ako najväčšia pristupujúca krajina, sa pripojilo k Španielsku v otázke váhy hlasov v Európskej rade, čo niektorí ich politici označili za "boj na život a na smrť". Odmietajú akékoľvek zmeny systému stanoveného v Zmluve z Nice, ktorá im zabezpečuje toľko hlasov, ako má Nemecko, a to aj napriek tomu, že počet obyvateľov v ich krajinách je oveľa menší. "Nič sa nezmenilo," vyhlásil po skončení medzivládnej konferencie poľský premiér Leszek Miller. "Nevidíme žiadnu možnosť odkloniť sa od Nice."
Britská vláda medzitým presadzuje myšlienku nového prezidenta EÚ, voleného na dlhšie obdobie, ktorý by koordinoval prácu národných vlád. V oblasti plánovania obranných kapacít únie však prejavuje väčšiu pružnosť. Napriek údajným obavám Spojených štátov Británia pripúšťa, že si vie predstaviť nejakú formu stáleho personálu povereného týmto druhom plánovania, ale naďalej odmieta budovanie centrály, ktorá by konkurovala NATO.
Jazyk predstaviteľov Slovenska zďaleka nie je taký expresívny ako vyjadrenia ich severného visegrádskeho suseda. Premiér Mikuláš Dzurinda na včerajšej tlačovej konferencii povedal, že aj keď Slovensko na konferenciu prišlo s jasnými pozíciami, ktoré chce presadzovať, nie je miesto pre slová ako "trváme na tom" či "požadujeme". Taktika slovenskej delegácie tak viac pripomína postoj "s niečím sme prišli, ale spokojní budeme s akýmkoľvek výsledkom". Slovensko s piatimi miliónmi obyvateľov zrejme vycítilo, že opačný postup by bol podľa všetkého vopred prehratý boj.
