Brusel 16. októbra (TASR) Slovensko podporuje európsku iniciatívu hospodárskeho rastu, na ktorej sa dnes v Bruseli v princípe dohodli lídri EÚ, ale za podmienky, že nové investície do dopravy, energetiky, vedy a ľudských zdrojov nepovedú k zvyšovaniu deficitov verejných financií.
Takéto stanovisko tlmočili dnes svojim partnerom na summite EÚ slovenský premiér Mikuláš Dzurinda a minister financií Ivan Mikloš.
Akokoľvek je vítaná táto iniciatíva, považujeme za nesmierne dôležité, aby v členských i vstupujúcich krajinách dochádzalo k reštrukturalizácii výdavkov, aby takéto iniciatívy, ktoré si vyžadujú nové peniaze, nezvyšovali deficity verejných financií, povedal Dzurinda na tlačovej konferencii po prvom dni summitu. Zvyšovanie deficitov by podľa neho ohrozovalo strednodobý a dlhodobý zdravý ekonomický rast.
Dzurinda tiež zdôraznil, že pre krajiny ako Slovensko, je kľúčové teraz investovať najmä do infraštruktúry a až po dokončení dopravných sietí smerovať viac peňazí na ďalšie oblasti ako podpora výskumu a vzdelávania.
Krajiny, ktoré majú dobudovanú infraštruktúrnu sieť, sú v celkom inej situácii. Keby sme nemuseli na budúci rok priamo vyčleniť v rozpočte 8,5 miliardy korún na diaľnice, minúť na ne celá kohézny fond a podstatnú) časť štrukturálnych fondov, teda celkovo asi 13-14 miliárd, vedeli by sme dať oveľa viac do vedy a výskumu, vysvetlil situáciu Slovenska Dzurinda.
Cieľom EÚ je do roku 2010 zvýšiť výdavky na vedu a výskum na tri percentá HDP z dnešných asi 1,9 percenta. Slovensko dáva dnes na vedu asi 0,7 percenta HDP, minister financií Mikloš však upozornil, že na budúci rok sa zvýšia o štvrtinu a trend ich rastu by mohol byť ešte výraznejší v budúcnosti, ale je to podmienené reformou financovania školstva aj výskumu.
Pre úspech európskej iniciatívy hospodárskeho rastu považuje Mikloš za kľúčové štrukturálne reformy. Bez nich sa na Slovensku ani v EÚ nebude dať naplniť zámer dávať viac peňazí na dopravnú a energetickú infraštruktúru, vedu, výskum a poznanie, a zároveň nezvyšovať verejné výdavky a udržať ekonomickú stabilitu, zdôraznil.
V tejto súvislosti podporil Pakt stability a rastu, ktorý krajinám eurozóny ukladá rešpektovať trojpercentnú hranicu deficitu verejných financií, ktorú opakovane porušujú napríklad Nemecko a Francúzsko.
Potvrdil plán Slovenska znížiť deficit verejných financií na tri percentá v roku 2006 a odmietol možnosť prehodnotiť ho. Práve naopak, zníženie deficitu nie je dôležité len kvôli eurozóne, ale aj pre udržateľný ekonomický rast a konkurencieschopnosť ekonomiky, povedal Mikloš.
To, že iné krajiny majú problémy s paktom stability a s deficitom verejných financií, pre nás nemôže byť ani ospravedlnením, naopak, pre nás to môže a má byť šanca, aby naša miera konkurencieschopnosti aj vo vzťahu k týmto krajinám rástla omnoho rýchlejšie, zdôraznil minister financií.
Slovensko si tiež neželá, aby iniciatíva hospodárskeho rastu viedla k zníženiu finančných prostiedkov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, ktoré Slovensko a ďalšie nové krajiny potrebujú na rozvoj dopravných sietí, doplnil premiér Dzurinda.
Európski lídri dnes v princípe podporili iniciatívu hospodárskeho rastu, konkrétne rozhodnutia o prioritných projektoch a spôsoboch financovania však odložili na decembrový summit.
(spravodajca TASR Robert Sermek) dem
