Z projektu Universal Mother na sólovej prezentácii v Györi.
Do 16. novembra sa v maďarskom Györi v rámci medzinárodného bienále kresby a grafiky predstavuje sólovou výstavou slovenský výtvarník JURAJ POLIAK. „Túto možnosť dostáva vždy víťaz predošlého bienále,“ hovorí tridsaťštyriročný žilinský umelec, ktorého projekt Obraz a odraz získal pred dvoma rokmi hlavnú cenu. Györske bienále patrí k najvýznamnejším európskym podujatiam - o jeho kredite svedčí aj to, že ide o súťaž, kde si usporiadatelia vyberajú dvoch či troch výtvarníkov z každej krajiny podľa svojich kritérií. Vtedy autor Slovensko reprezentoval spolu s Vladimírom Havrillom, tento rok sa na súťažnej časti zúčastnili Peter Ondrušek a Viktor Hulík.
Poliakova terajšia samostatná prezentácia v Györi sa nazýva Universal Mother. „Tento projekt, ktorý sa tematicky venuje ovplyvňovaniu človeka spoločnosťou, som pripravil v spolupráci s kurátorkou Alenou Vrbanovou,“ pokračuje Juraj Poliak. „Ide o inštaláciu, kde používam kovové konštrukcie z detských kočíkov a sklenené objekty, akváriá, na ktoré lepím počítačovú grafiku.“ Zobrazenia na objektoch sú autentickými zábermi z Poliakových obľúbených filmov. To, že sa stávajú súčasťou objektu, je plne v súlade s autorovou víziou grafiky najbližšej budúcnosti.
„Myslím, že grafika sa bude uberať smerom k jej súzvuku s objektom. V súčasnosti, keď počítače prevalcovali klasickú grafiku, je to jedna z ciest, ako ju môžu určitým spôsobom obohatiť.“ To je zároveň jeho odpoveď na permanentnú diskusiu, či počítače patria, alebo nepatria do grafiky. „Inak to nebolo ani v Györi, kde som absolvoval náročnú diskusiu s kurátormi o ďalšom smerovaní grafiky.“ Svoje názory podložil samotnou expozíciou. „Súčasné technológie umožňujú tlačiť počítačovú grafiku prakticky na všetko, a práve jej smerovaním do objektov sa grafika stane zasa súčasťou moderného umenia.“
Juraj Poliak, ktorý študoval voľnú farebnú grafiku u Vojtecha Kolenčíka na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, považuje za výhodu, že na škole si odskúšal všetky klasické technológie, a až potom sa cez cyklus tlače z piesku či experimenty s kreslením na filmy dostal k počítačom.
V súčasnosti sa zúčastňuje aj na nitrianskej výstave Kniha/objekt. A na január chystá samostatnú výstavu na slovenskej ambasáde vo Washingtone. „Je to príbeh našej rodiny. Vďaka internetu sme vytvorili rodostrom. Po dlhých rokoch som zistil, že mám v Spojených štátoch množstvo príbuzných, dokonca zväčša výtvarníkov či architektov. Bude to teda o našej rodine. Chcem ukázať projekt o tom, že nič nemá šancu zmazať genetické kódy, ani čas ani režim.“
