Je to omyl. Obidvaja páni buď nevedia, o čo v návrhu európskej ústavy ide, alebo chcú vedome podviesť slovenských voličov. Ide totiž nielen o suverenitu, ale aj o demokraciu a ústavnosť.
Po prvé, referendum je potrebné, pretože návrhom novej zmluvy stráca Slovensko suverenitu v ďalších 27 oblastiach. Práve pre stratu suverenity sa konalo prvé referendum o vstupe do EÚ. Štátne orgány síce môžu medzinárodné zmluvy vyjednávať a ratifikovať, ale nemôžu za občanov rozhodovať o strate suverenity. Podľa článku 2 odsek 1 Ústavy SR pochádza „štátna moc od občanov“. To znamená, že parlament ani nijaký iný orgán štátnej moci nemôže za občanov rozhodnúť o niečom, čo mu nepatrí. A zvrchovanosť patrí iba občanom, oni majú na ňu monopol. Ak majú o tento monopol prísť, mali by s tým súhlasiť. Zvlášť pokiaľ ide o zmluvu, ktorá stanovuje prednosť práva únie pred právom národným, a to aj v prípadoch, keď s ním zástupcovia Slovenska v únii nebudú súhlasiť.
Druhý argument je o demokracii. Problémom Európskej únie je demokratický deficit. Existuje síce Európsky parlament, ale neexistuje európsky ľud ani národ. A podľa toho aj vyzerá. Existujú oblasti, kde sa na voľbách do Európskeho parlamentu zúčastňuje iba 9 percent voličov. Akú má potom tento orgán legitimitu? Okrem toho, kľúčovým orgánom únie je Európska komisia, teda čisto byrokratické teleso. Táto komisia má byť podľa návrhu novej ústavy ešte viac posilnená. Existuje, samozrejme, aj rada, ktorá síce zastupuje vlády, ale reprezentanti výkonnej moci v nej majú zákonodarné právomoci. To porušuje deľbu moci, čo umožňuje jej zneužitie a sťažuje kontrolu.
Problém demokratického deficitu sa nerieši. Nie je ho totiž možné odstrániť inak než posilnením moci národných štátov. Členské štáty únie sú demokratické, s jasnou deľbou moci a prísnou kontrolou občanmi a médiami. O tom však návrh ústavnej zmluvy nie je, úniu občanom len ďalej vzďaľuje. Politici to vedia, preto odmietajú referendum. Boja sa ho. Hlas ľudu vie mnohé sťažiť. Preto ten strach.
Napokon tretí argument - ústavnosť. Referendum je podľa článku 93 našej ústavy povinné, keď ide o „vstup do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku“. Európska únia s novou ústavou takýmto štátnym zväzkom bude. Ak bude ústava únie schválená, únia bude mať okrem vlajky, hymny, hraníc, meny, súdu aj svoju ústavu, chartu práv či právnu subjektivitu, čím sa stane samostatným subjektom medzinárodného práva. A v kompetenciách, ktoré jej ústava dáva, bude nielen prijímanie práva dovnútra, ale aj schvaľovať zmluvy navonok, orgány EÚ budú posilnené novými funkciami prezidenta a ministra zahraničných vecí, právo veta výrazne oslabené, hlasovanie kvalifikovanou väčšinou povýšené na princíp.
Okrem výlučných kompetencií bude moc únia expandovať nielen do oblasti tzv. zdieľaných kompetencií, čo text ústavy priamo predpokladá, ale v podstate kamkoľvek - o tom je klauzula flexibility (článok I-17). Ústava orgány Európskej únie posilňuje a orgány národných štátov oslabuje. Prvky štátu napĺňa svojimi symbolmi, orgánmi aj ich mocou. Tvrdiť, že únia nie je štátom, je preto len ďalší podvod na myslení alebo na voličoch.
Referendum o novej ústave Európskej únie je správne a potrebné. Na strane referenda stojí Ústava SR, zásady demokracie aj princípy správnej vlády. Na potrebe referenda sa už zhodla koalícia s opozíciou v Čechách a želá si ho tiež 80 percent Poliakov. Ak to teda väčšina slovenských politických strán odmietne, bude to dôkaz jediného: že sa boja názoru ľudí a demokracie. V prípade bývalého a súčasného premiéra to znamená, že ich vzťah k demokracii a vláde práva sa podobá viac, než sa pôvodne zdalo.
Autor: JAROSLAV DANIŠKA(Autor je členom KDH)
