uje. Krátko nato však britský minister Jack Straw oznámil, že jeho krajina poskytne ďalších 300 miliónov libier. Ostatných kolegov zároveň vyzval, aby nasledovali krok Veľkej Británie a vyčlenili dodatočné zdroje. Veľkého pochopenia sa však nedočkal.
Podľa neoficiálnych informácií navýšenie financií pre Irak odmietli hlavne zástupcovia z tých krajín, ktoré nesúhlasili s vojenskou akciou proti nemu na jar tohto roku. „Nie je tajomstvom, že niektoré štáty si myslia, že tí, ktorí Irak poškodili, by ho mali dať do poriadku,“ uviedol nemenovaný diplomat.
Európska pomoc tak zostane len zlomkom sumy, ktorú ako potrebnú na obnovu Iraku vypočítala Svetová banka. Podľa nej treba do tejto krajiny v budúcich štyroch rokoch investovať okolo 46 miliárd eur.
Ministri členských i budúcich členov únie okrem toho včera zopakovali, že únia si praje hrať významnú úlohu pri obnove Iraku. Vyslovili sa za obnovenie irackej zvrchovanosti a odovzdanie moci reprezentatívnej vláde, ktorá vzíde z demokratických volieb. EÚ okrem toho požaduje, aby k „odovzdaniu politickej zodpovednosti“ irackým orgánom došlo v „realistickom časovom výhľade“.
Ministri sa okrem Iraku venovali aj budúcej ústave Európskej únie, o ktorej začali diskutovať podvečer. Prvýkrát sa pustili do kontroverznej otázky zloženia Európskej komisie. Podľa návrhu, ktorý schválil v júli konvent, by exekutíva EÚ mala mať od roku 2009 iba 15 hlasujúcich komisárov z 27 členských štátov. S tým nesúhlasí väčšina malých krajín, ale ani jestvujúca Európska komisia. (čtk, mm)
