„Nemám nič proti tomu, keď na mňa muži pokrikujú Ciao, bella! Muži chcú urobiť dojem na ženy práve tak ako ženy na mužov. Povedzme si pravdu: život predsa stojí na príťažlivosti medzi mužmi a ženami,“ hovorí filmová Mal`ena Monica Bellucciová. FOTO - SPI INTERNATIONAL

Mal`ena * Taliansko / USA 2000 * 105 minút * Scenár a réžia: Giuseppe Tornatore * Hrajú: Monica Bellucciová, Giuseppe Sulfaro, Luviano Federico, Matilde Pianaová, Pietro Notarianni

Gina Lollobrigida i Claudia Cardinale sú pomaly v dôchodkovom veku, Sophia Lorenová sa lieči na srdce. Ale nová bohyňa talianskeho filmu Monica Bellucciová je už len „ako“ ony. Hoci nie je menej výstavná a dokonalá, so svojimi oblými tvarmi, zmyselnými perami a prísľubom vášne v očiach. Jej prvým veľkým defilé v úlohe absolútnej erotizujúcej krásky je film autora a režiséra Giuseppe Tornatoreho Mal`ena.

Taliansko, štyridsiate roky, Mussolini tiahne proti spojencom. V ten istý deň, keď Taliani vstúpili do vojny, má v sicílskom mestečku Castelcuto narodeniny dvanásťročný Renato. Dostáva bicykel, vstupenku do sveta takmer dospelých a symbol slobody a blížiacej sa mužnosti, ktorej príchod sprevádza bolestný zmätok tela i duše. Mal`ena je pre neho projekčnou plochou prebúdzajúcich sa sexuálnych fantázií a všetko sústreďuje na jej úžasné zaoblenia, na jej „čary“. Takí už sú Taliani: hlučný, gestikulujúci, erotickými pudmi vedený národ, ktorý zo žien robí obete. Tragikomická matka hystericky jačí, keď zistí, kde si Renato schováva čierne čipkované nohavičky, ktoré tajne potiahol Mal`ene. Tragikomický otecko vezme syna do bordelu.

Podobne ako vo Felliniho Amarcorde aj tu sa dospelý príbeh odvíja cez oči malého chlapca. Mal`ena uráža malomesto svojou zmyselnou a povznesenou krásou. Manžel je vo vojne, najskôr nezvestný a potom mŕtvy, ona kráča bez slova po ulici. S ňou strapce slintajúcich mužov, ich chtivé pohľady, a nenávisť žien, ktorá nemá zľutovanie, lebo nebyť nej, nebola by ich úbohosť taká viditeľná. „Mal`ena ako Mária Magdaléna platí za hriechy sveta,“ hovorí vzletne Tornatore. Neušetrí nás lynčovania Márie Magdalény, ktorú nenávisť zakomplexovaných zbije a na smrť poníži, a malý Renato, jediný, čo ju mučivo miluje, sa na to len bezmocne díva.

Zatrpknuté mestečko na prudkom slnku aj nádherná nenávidená žena - to už v talianskych filmoch vlastne všetko v nejakej podobe bolo. To, napokon, nikto neskrýva, a de Sicu film dokonca explicitne cituje. Guiseppe Tornatore evokuje ozvenu veľkej vlny talianskeho realizmu, vopred odsúdený na úvahy o tom, o čo lepšie by to urobil hoci Fellini. No Fellini je mŕtvy a Tornatore sa môže aj roztrhať, už to nebude ono. Ale aj dozvuky silnej vlny, preliatej desaťročiami, sú nakoniec ešte stále oslobodzujúcejšie než bezradná stereotypná výroba, čo nás momentálne zhodou okolností obklopuje.

Na Berlinale vraj ktosi povedal, že tento film je skvelým poldruhahodinovým spotom na Playboy. Bol by to vtipný výrok, keby nebol úplne vedľa. Zato naša distribúcia pochopila, že toto nie je pre znudenú masu. Z bratislavských kín hrajú Mal`enu zatiaľ jedine v kine Mladosť, ktoré, napokon, odjakživa dávalo to lepšie.