V reklame sa často využíval motív siluety mrakodrapov Manhattanu. Po útokoch vidíme všetky tieto obrazy v inom svetle. O nových tabu, nových svetoch a étose reklamej brandže hovorili nemeckí novinári s päťdesiatpäťročným BERNDOM M. MICHAELOM, riaditeľom veľkej reklamnej agentúry Grey Europe.

Šokujúce obrazy sú v reklame a médiách celkom bežné. Nebudú sa po útokoch na New York a Washington posúvať hranice prijateľnosti?

„Už sa posunuli. Hrôzy a obludnosti budú nežiaduce. Navyše, ešte som nezažil, že by ľudstvo na podobnú udalosť zareagovalo tak intorvertne. Všimli ste si? Ľudia neboli rozzúrení a agresívni, ale zamĺknutí. Už aj preto sa mi zdá, že hranice prijateľného sa zmenia.“

Steven Spielberg už povedal, že takýto scenár by nikdy nesfilmoval. Tvrdí, že by to vyznelo nerealisticky. Je to tak?

„Presne tak.“

V reklame nemeckej leteckej spoločnosti Lufthansa sa veľké lietadlo vznáša nad koridormi Manhattanu. Myslíte, že aj takéto obrazy sú už tabu?

„A máte pocit, že nie sú? Musia byť! Teraz musíme vziať na vedomie, že toto všetko má dnes znamienko Nie - Nie. Tým padá celý rad vecí, ktoré sú spojené so zaužívaným stereotypom New Yorku. Mestá žijú zo svojich architektonických symbolov: Paríž má Eiffelovu vežu, Brusel Atómium, no a New York mal ‘dvojičky‘. Odrazu mestu chýba dominanta.“

Dá sa teda povedať, že New Yorku bude chýbať reklamná kulisa?

„Nie celkom tak. Manhattan sa už nebude používať ako symbol mladosti a pokroku. Budeme si v reklame musieť zvyknúť na to, že celý rad symbolov, ktoré patrili k stereotypom New Yorku, bude nepoužiteľných. Určite potrvá aspoň rok, než ľudia trošku zabudnú na šok. Twin Towers boli symbolom moci a sily, teraz bude treba vytvoriť nové symboly aj nové svety, ktoré potom môžeme použiť aj v reklame.“

Znamená to, že v reklame teraz nastane nejaká meditatívna éra a že prídu samé mierumilovné, harmonické motívy?

„To sa nebude týkať len reklamy. Myslím, že sme žili vo svete extrémnych polôh. V malom to bolo vidieť hoci na tom, ako bezhranične hrubol slovník niektorých televíznych relácií. Naraz sa stalo čosi, čo zbúralo všetky hranice agresivity a zloby. Očakával by som protireakciu, opačnú vlnu. Možno budú teenageri posedávať v parkoch a čítať Goetheho, a nie historky South Parku, napríklad.“

Na začiatku septembra uverejnil nemecký Stern reklamu vo vlastnej veci: pred budovou označenou ako Embassy of United States je zaparkované nenápadné auto. Na fotke je nakreslený rozhovor ako v komikse: Bin in der Botschaft - Bin gleich zurück - Bin Laden? (V nemčine je to slovná hračka: Som na ambasáde. Som hneď späť. Som - bin - Ladín? pozn. red.) Tento gag sa stal skutočnosťou tým najpríšernejším spôsobom. Nemala by reklama mať istú autocenzúru?

„Viem, že teraz sa to dobre hovorí, ale naozaj sa mi zdá, že aj bez toho, čo sa stalo v New Yorku, bol ten nápad trápny. Tí, čo také niečo vymyslia, naťahujú nitky komunikácie na prasknutie z nenásytnosti alebo preto, že sa chcú dostať do správ. To však už nepatrí do našej brandže. Aj reklama má svoj étos.“

EDWIN GRASSMEIER
(Autor je redaktor DPA)