BRATISLAVA – Architekti sa na Slovensku nestretávajú s tým, že by ľudia pre pocity ohrozenia, nedostatočného úniku alebo strachu z úzkych, uzavretých priestorov odmietali pracovať vo výškových budovách.
„Bežným ľuďom je jedno, či majú pracovať na 5., alebo 10. poschodí. Samozrejme, nie je to jedno tomu, kto trpí klaustrofóbiou z malých priestorov,“ hovorí architekt Pavol Paňák, jeden z dvojice autorov najvyššej budovy u nás – novostavby NBS (vyše 100 m). „V bežnej populácii je percento ľudí, ktorí sa boja výšok, rovnaké ako medzi náhodnými chodcami, ktorých by ste oslovili na chodníku.“ Paňák však pripúšťa, že po spadnutí mrakodrapov v New Yorku sa u ľudí pracujúcich v podobných budovách všade na svete sa určite objavili obavy – dačo sa stalo – a istý čas potrvá, kým sa to odplaví.
Podľa architekta Jána Bahnu, autora výškovej budovy VÚB (85 m), sa všeobecne predpokladá, že približne 30 percent ľudí trpí fóbiami spojenými s výškou. „V USA to majú mimoriadne vysledované. Preto vývoj smeruje k modernizácii a humanizácii takýchto stavieb. Výskumy značne pokročili, vie sa o tom, ako neprirodzene na človeka pôsobí prostredie, do ktorého sa dostáva len výťahom, kde je po celý čas v umelo upravovanom vzduchu a kde si napríklad nemôže ani otvoriť okno. Dnes už sa v týchto budovách po každom treťom podlaží ráta so zimnou záhradou a s inými poľudšťujúcimi prvkami. Možno to vidieť napríklad na budove Kommerzbank vo Frankfurte, ktorá je asi najvyššia v Európe.“
Tendencia stavať mrakodrapy podľa neho pretrvá, lebo koncentrovanie pracovných síl na jednom mieste prináša výhody.
Ale majú mrakodrapy, ktorých je na Slovensku zatiaľ ako šafranu, budúcnosť aj u nás? „Jedine vtedy, ak sa vytvorí kapitál koncentrovaný ako celok. Zatiaľ tu nie je tlak vytvárať na jednom mieste veľký počet administratívnych pracovných miest.“ Ako dodáva, na rozdiel od nás iné európske veľkomestá – či už Viedeň, Rotterdam, alebo spomínaný Frankfurt – menia svoju perspektívu z roka na rok.
V statike a požiarno-bezpečnostných pravidlách sa normy sprísňujú. Ide najmä o pasívne bezpečnostné opatrenia, aby mohli ľudia tieto objekty rýchlejšie opúšťať.
(ru)
