BRATISLAVA – Ministerstvo financií chce získať kontrolu nad úvermi medzi podnikmi. Ministerka Schmögnerová včera predložila do parlamentu návrh zákona, podľa ktorého by vydanie každej zmenky podliehalo súhlasu štátneho Úradu pre finančný trh. Zmenky pritom predstavujú jeden z najpružnejších spôsobov financovania podnikovej sféry.
Zavedenie dohľadu štátu nad vydávaním zmeniek bude znamenať aj ďalšie dodatočné náklady. Ministerskí úradníci totiž v novele zmenkového a šekového zákona, platného už od roku 1951, navrhujú, aby každá zmenka mala okrem doterajších náležitostí aj číselný kód – tzv. ISIN, ktorý na Slovensku prideľuje monopolné Stredisko cenných papierov. Za pridelenie číselného kódu si stredisko účtuje od tisíc do 100-tisíc korún v závislosti od sumy, na ktorú je zmenka vystavená.
Ministerstvo svoje rozhodnutie vysvetľuje len veľmi stručne. „Prideľovanie kódu ISIN zmenkám je opatrením, ktorým sa sleduje dosiahnutie určitého stupňa transparentnosti obchodov s týmto druhom cenného papiera zavedením ich centrálnej evidencie,“ napísal rezort financií v dôvodovej správe.
Podľa riaditeľa spoločnosti Slávia Capital Petra Ratkovského je však takýto krok štátu absurdný. „Len v priebehu jedného týždňa vydáme pätnásť až dvadsať zmeniek. Čakať na schválenie takéhoto kroku aj niekoľko týždňov je úplne absurdné. Je to, ako keby som pri tankovaní benzínu na nejakej čerpacej stanici musel čakať na súhlas protimonopolného úradu,“ tvrdí Ratkovský.
Zmenku a obchodovanie so zmenkami považuje za čisto obchodný nástroj medzi podnikateľskými subjektmi. „Zmenka je v tomto smere takým istým nástrojom ako napríklad kúpno-predajné zmluvy. Znamená to, že aj tie by mal štát začať kontrolovať a odsúhlasovať?“ pýta sa Ratovský.
Zmenky majú totiž podľa neho veľakrát aj zabezpečovací charakter a sú súčasťou zmlúv pre prípad ich neplnenia. „Zmenkový a šekový zákon bol na začiatku päťdesiatych rokov šitý na mieru ČSOB a podnikom zahraničného obchodu, ktoré prichádzali do styku so zmenkami. Zmenky boli už vtedy štandardným platobným nástrojom, ktorý nemali problém akceptovať ani zahraničné banky. Pokiaľ sa niektorá strana cítila poškodená, mohla sa obrátiť na súd,“ zdôraznil riaditeľ Slávie Capital.
MICHAL NALEVANKO