Bodaj by nie, keď im potom učiteľka do žiackej knižky napíše: „Dnes si urobil malý doktorát.“

Najlepšia škola v dochádzke

„Hlavnou myšlienkou tohto experimentu je humanizácia školstva, chceme v deťoch odbúrať stres. Ja na tejto škole učím už tri roky, prírodopis. Predtým som učila 25 rokov v škole, kde sa známkovalo. Keď to môžem porovnať, myslím si, že slovné hodnotenie je lepšie,“ povedala pre SME zástupkyňa školy Valéria Petíková. „Takto majú šancu všetky deti. Žiadne: Nevieš, päťka, sadni si! Ja napíšem: Jožko, dnes nie som spokojná. Prírodopis si si zrejme nepozrel, snáď to bude na budúcu hodinu lepšie. A môžem vám povedať, že na budúcu hodinu sa určite pripraví. Naše deti chodia do školy rady – už štvrtý rok sme najlepší v okrese, čo sa týka dochádzky.“

Podľa nej sú výsledkom takého spôsobu hodnotenia tvorivejšie a samostatnejšie deti, ktoré sa neboja rozprávať, hlásiť či písať písomky. Niekedy si ich dokonca sami žiadajú a hnevajú sa, keď sa nepíše sľúbený test. Ak k nemu dostanú navyše prémiovú otázku, snažia sa ju zodpovedať – tešia sa, ako budú rodičom vysvetľovať, ako je možné, že za test dostali 105 percent.

Deťom sa v škole veľmi páči

To nám potvrdili i samé deti. Bez problémov nám ukázali žiacke knižky so slovným hodnotením a porozprávali, prečo sa im v škole tak páči. „Lebo tam, kde som predtým chodila, nás známkovali veľmi prísne,“ hovorí piatačka Erika, ktorá do Bojničiek dochádza z Hlohovca.

Takže prísni učitelia? „Nie, učitelia neboli prísni,“ vysvetľuje. „Ale prísne známkovali. Na vysvedčení som mala samé dvojky.“

„Slovami sa dá viac vyjadriť ako známkou,“ myslí si jej spolužiačka.

„Niektoré deti sa boja známok a teraz sa nemusíme báť, lebo žiadnu zlú známku nedostaneme. Keď nevieme, môžeme si to opraviť,“ dodáva ďalšia.

Plavovlasý chlapec ďobe prstom do žiackej knižky a hrdo ukazuje hodnotenie: „Pochvala za veľkú odvahu a pekný spev.“ Za odvahu? „Áno, zaspieval som pesničku Ó, maňo!“

Každý žiak niečo vie

„Vychádzame z toho, že každý žiak niečo vie. Začíname hodnotiť vždy pozitívnymi slovami, potom prejdeme k tomu, čo žiak nevedel. Na konci roku žiak dostane riadne vysvedčenie, ale bez známok – len so slovným hodnotením,“ hovorí V.Petíková.

So systémom sú spokojní aj rodičia. Svedčí o tom fakt, že sem prihlasujú deti aj z neďalekého Hlohovca. „Väčšina rodičov je spokojných. Snáď len tí, ktorých deti by mohli mať samé jednotky, by boli možno radšej, keby sa známkovalo,“ hovorí V.Petíková.

Jedinou nevýhodou slovného hodnotenia je jeho zápis. Slovné hodnotenie je totiž náročnejšie na písanie i „vymýšľanie“ ako hodnotenie známkou. Navyše, učiteľ ho musí zapísať nielen do žiackej knižky, ale aj do záznamového hárku. Pri počte 25 – 30 detí, je to niekedy pekná fuška.

„Dá sa to zvládnuť, len si to treba zorganizovať. Niečo si žiaci zapíšu sami, keď sa navzájom hodnotia, a ja im to podpíšem; niečo napíšem ja. A vždy musíte vymyslieť niečo nové, neopakovať sa. Je to ťažké, lebo žiakov je veľa. Ale čím originálnejší zápis vymyslíte, tým sa deti viac tešia.“

Pretekajú sa v tom

„Deti sa učia pre seba, preto, že ich to baví, a nie pre známky,“ hovorí V.Petíková. „Vlani som ich prihlásila na biologickú olympiádu. Chcela som zobrať dvoch žiakov, ale jeden chlapec sa mi rozplakal a poslal za mnou mamu, aby som ho zobrala so sebou. Tak som ho zobrala. Nakoniec sme boli prví, tento rok druhí. Každý žiak by chcel niečo robiť, každý sa chce prejaviť. Takýto záujem som na „normálnej“ škole nevedela vyvolať,“ dodáva spokojne.

SOŇA REBROVÁ