Bratislava 11. októbra (TASR) - Integrácia v európskom kontexte nemôže v nijakom prípade znamenať víťazstvo uniformity. Jazyk národa nemôže nahradiť žiadny iný, pretože iba on je nositeľom dedičstva a fenoménu identity v spoločenstve európskych krajín. Inak by sa stratili práve tie zvláštnosti, ktoré formujú zo spoločnosti národ. Pre TASR to uviedol mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Maďarskej republiky v SR Csaba Györffy.
Jazyk ako dorozumievací prostriedok medzi ľuďmi má svoju reálnu hodnotu aj pre schopnosť byť nositeľom kolektívnej pamäti, histórie a kultúry daného spoločenstva, spomenul veľvyslanec. Všetky jazyky sú si v tomto smere rovnocenné a ani jeden z nich nemožno vyzdvihovať na úkor ostatných. Preto treba vyzdvihnúť, že po rozšírení Európskej únie bude jej úradným jazykom každý z jazykov členských štátov, dodal.
V súvislosti s významom jazyka na vzájomnom poznaní histórie národov a zápasov o svoju identitu veľvyslanec podčiarkol úlohu literatúry od najstarších čias po dnešok ako reflexie súčasníkov o ich vzťahu k svetu, bohu či iným spoločenstvám. Povesti, legendy, ale aj ľudové rozprávky majú častokrát historicky overiteľné pravdivé jadro, preto sa stali žriedlom utvárania sa národnej identity ľudí spájajúcich sa na základe používania spoločného jazyka. Poznať dejiny osvojením si jazyka susedov je vždy povznášajúce a pre jeho pochopenie aj žiaduce, doplnil.
V kontexte spolužitia Slovákov a Maďarov veľvyslanec Györffy zdôraznil, že spoločná minulosť má mnohé oblasti a hodnoty, ktoré sú prínosom aj pre Európu. Pretože sa dobre poznajú, dokážu spolunažívať v pokoji. Pri podpore uchovania jazyka a tradícií národnostných menšín nie je možné nájsť v mnohofarebnej Európe rovnakú metódu. Dôležité je rešpektovať vzájomné dohody v duchu direktívnej správy Benátskej komisie, ktorá informuje o variantoch aplikovaných v praxi európskych štátov.
