Samička kŕmi mláďatá. FOTO – AUTOR

Nad naším humnom neďaleko v poli je už dlhé roky postavený murovaný kríž. Hneď vedľa neho v ostnatých konároch hlohu si postavili hniezdo strakoše červenochrbté. Ich príbeh sa začal v posledné aprílové dni, keď prileteli z východnej Afriky. Samček so smotanovobielymi prsami a bruchom, hrdzavočerveným chrbtom a krídlovými letkami mal cez oko čierny pásik. Vynikal sfarbením a upútal každého okoloidúceho ešte viac, keď sedával na vrchole kríža. S východom slnka vyliezali jašteričky, po zemi sa rozhýbali koníky, do povetria vyleteli muchy, pestrice, čmele, a to bola hlavná korisť strakoša. Je ako malý dravec, ešte aj zobák má trochu zahnutý a pazúre mu nahrádzajú tŕne hlohu. Pozoroval som ho, ako sa bleskovo vrhol z kríža na zem a hneď vyletel do kríka. Chytil malú jašteričku, napichol ju na osteň konára a vyzobával z nej vnútornosti.

Začiatkom mája mal už partnerku – sivohnedú samičku s priečnymi vlnkami na prsiach a bruchu. Keď som prichádzal do ich hniezdneho okrsku, samček naznačil nespokojnosť výrazným ček, ček, ček-cel. Takto to opakoval, kým som sa nevzdialil. Často som sa však skrýval do slamy, ktorú tam nechali roľníci. Odtiaľ som pozoroval celé hniezdenie.

Strakoše patria medzi spevavce, ale samček nie je žiaden spevák. Aj keď samička v kríku stavala hniezdo, nevyludzoval žiadnu melódiu. Občas krátko a ticho zanôtil skomolenú pieseň zostavenú z veršov iných vtákov, čo žijú v okolí. Neraz sa mi zdalo, že to spieva škovránok vysoko v povetrí, inokedy spev spojil s pretiahnutým flautovým spevom vlhy, ba zatiahol aj ako penica čiernohlavá.

Samička vila hniezdo sama, jedinou starosťou samčeka bolo strážiť prostredie. Sedával preto vždy na vyvýšenom mieste a keď prichádzal nepriateľ, dával znamenia krátkym výrazným ček.

Samica uvila za osem dní pekné hniezdo, na deviaty deň v ňom už bolo škvrnité vajíčko. Typické pre strakoše je, že škvrnky na vajíčkach sú zoskupené okolo tupého konca do venčeka. Keď zniesla piate vajíčko, zasadla na hniezdo. Odvtedy aj samček sedával nižšie v kroví a viackrát za deň samičku v sedení vymenil.

Keď začalo drobne pršať, samička rozprestrela krídla a objala celé hniezdo ako dáždnik. Z vajíčok sa totiž práve kľuvali mláďatá. Samček to cítil, zletel na mokrú zem a hneď mal tučného pavúka v zobáku. Zaniesol ho samici a takto sa za desať minút otočil ešte štyrikrát. V hniezde už boli štyri mláďatká. Keď mali desať dní, samček im doniesol akési drobné vtáča. Bolo celkom holé, len veľká hlavička mu ovísala. Vtáča zavesil na konár a začal ho rozďobávať. Vtom priletela aj samička a o chvíľu podávali potrhané sústa svojim deťom. Strakoš je naozaj malý dravec.