Hydina má mať k dispozícii suchý, primerane teplý a svetlý kurín.
FOTO – ARCHÍV
Aby sme zachovali produkciu vajec aj počas chladných dní, kurín má byť primerane teplý, suchý, svetlý, priestranný a dobre vetrateľný. Suchý a teplý kurín býva vtedy, keď je zhotovený z tradičného materiálu – z tehál v kombinácii s drevom a s dostatočnou tepelnou izoláciou. Aby bol vnútorný priestor dostatočne presvetlený, plocha okna má tvoriť najmenej pätinu podlahovej plochy kurína. Okno má smerovať na južnú, prípadne na juhovýchodnú stranu. Na meter štvorcový plochy počítame maximálne s tromi sliepkami. Stavba má byť vysoká aspoň 1,90 metra, aby sa v nej mohol chovateľ pohodlne postaviť a manipulovať so zariadením. Takáto výška poskytuje aj dostatočný vzdušný priestor pre zavretú hydinu.
Dôležité je aj vetranie. Všeobecne platí, že vtáky majú rýchlejší rytmus dýchania ako cicavce. Vdychujú preto väčšie množstvo vzduchu s vodnými a plynnými časticami, ktoré sa pri zlom vetraní hromadia v priestore, najmä pri vyššej obsádzke kurína. Veľmi nepriaznivý účinok na zdravie hydiny, najmä v zimnom období, má nefunkčné alebo nedostatočné vetranie. V priestore sa zvyčajne zrážajú vodné pary, ktoré prenikajú aj perím. Keď chovateľ hydinu vypustí do mrazivého dňa, vlhké perie ju nezohrieva, ale chladí. Dôsledky nenechajú na seba dlho čakať, prejavia sa v zhoršenom zdravotnom stave a zníženej úžitkovosti.
Ak je vonku mráz pod päť stupňov Celzia, neodporúča sa hrabavú hydinu vypúšťať do výbehu. Keď teplota v kuríne, meraná tesne nad podlahou, klesne pod tri stupne, treba kurín zvonku utepliť, napríklad balmi slamy alebo otiepkami kukuričného šúpolia. Okrem toho, že v nepriaznivých podmienkach hydina trpí, zamŕza aj obsah znesených vajec, škrupina praská, a tým sa stávajú nekonzumovateľné. Vyhrievať vnútorný priestor sa však neodporúča pre vysoké náklady. Navyše by sa hydina zdržiavala v blízkosti tepelného zdroja, schúlostivela by a po vypustení do výbehu by ľahko prechladla.
(po)
