Správa sa rýchlosťou blesku rozšírila po celom meste. Mešťania sa spolu so stovkami študentov nitrianskych škôl rozpŕchli po chotári. Utekali na polia, do záhrad i sadov a najmä do zoborských a čermánskych vinohradov, kde sa ukazovala dobrá úroda hrozna. Mračno kobyliek dorazilo k mestu na pravé poludnie. Bolo také husté, že slnko ho nepresvietilo, a také veľké, že takmer tri hodiny trvalo, kým nad mestom preletelo.
Zosadnúť sa však kobylkám nepodarilo. Ľudia ich šľahali konármi, rozháňali ich krikom, streľbou z pušiek, bubnovaním a búchaním na čokoľvek, čo robilo rámus. Na všetkých vežiach vyzváňali zvony a hradné mažiare pálili, div sa im hlavne nerozžeravili. Na sklonku dňa si všetci s úľavou vydýchli. Pohromu sa podarilo odvrátiť.
Kobylky zaútočili na mesto a jeho chotár aj na druhý deň, ale mešťania už boli v strehu, takže aj teraz mračno červenkastého hmyzu odplašili. Po dvojdňovom odolávaní pohrome vyšli do chotára nitriansky richtár, dvaja členovia predstavenstva a mestský notár, aby zhodnotili situáciu a odhadli škody. Boli nepatrné.
O tejto udalosti sa dozvedáme zo zápisnice notára Hahotyho, ktorú napísal hneď na druhý deň po prehliadke chotára.
PhDr. VLADIMÍR ČERNÁK
