V pôde sa humus neustále stráca a vytvára. V úžitkových častiach záhradky a na záhonoch s letničkami sa pôda počas vegetácie okopáva, rýľuje, prevzdušňuje a zavlažuje. Mineralizáciou a z nej ročne stráca 2 až 5 percent z celkového obsahu humusu. Straty závisia od mineralizovateľnosti humusu, ktorý sa úzko viaže na termický a vlhkostný režim pôd. Mineralizáciu podporuje dobrá prevzdušnenosť, dostatok vody a vyššia teplota. V piesočnatej pôde prebieha mineralizácia rýchlejšie ako v hlinitej a ílovitej pôde. V teplých nížinách je intenzívnejšia ako v chladných pohoriach. Surový kyslý nekvalitný humus podlieha oveľa pomalšie mineralizácii ako kvalitný karbonátový humus.
Pri intenzívnom obrábaní pôdy v záhradke dochádza k sústavnej miernej strate pôdneho humusu mineralizáciou. Na udržanie optimálneho obsahu humusu v pôde musíme ročne dodať na 10 metrov štvorcových minimálne 8 až 16 kg kompostu, z ktorého vznikne 1,6 až 3,2 kg humusu. Skúsenosti záhradkárov dokazujú, že najväčší účinok sa dosiahne, ak na záhonoch zeleniny hnojíme každý druhý alebo tretí rok dávkou 2 až 4 kg, prípadne 8 až 10 kg kompostu na meter štvorcový. Zabezpečujeme tak vyrovnanú bilanciu organických látok v pôde záhradky.
Nároky zeleniny na hnojenie kompostom sú rôzne. Súvisí to najmä s ich požiadavkami na dusík a mikroživiny. Skorú zeleninu nikdy nehnojíme kompostom, aby sme nevyvolali nežiaducu akumuláciu dusičnanov v produkcii. Hrach a fazuľa získavajú dusík spolužitím s mikroorganizmami. Cibuľa a cesnak hnojené kompostom zle vyzrievajú, zatiaľ čo mrkva a petržlen potom často trpia hubovými chorobami. Najnižšie dávky kompostu aplikujeme k paprike, póru, melónu a baklažánu. Vyššie dávky sa odporúčajú pre kel, zeler, zemiaky a cukety. Ešte náročnejšie na hnojenie kompostom sú kapusta, kaleráb, patizón a tekvica. Najvyššie dávky kompostu aplikujeme ku karfiolu, uhorkám a rajčiakom. Zeleninu striedame tak, aby sme každý druhý až tretí rok pestovali druhy náročné na hnojenie kompostom. Kompost zapracúvame rýľovaním do pôdy v jeseni alebo skoro na jar.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
