nejšie otázky. Vo väčšine krajín sveta ju považujú za vraždu a zostáva večne tabuizovanou témou. MUDr. Anton Rákay, ktorý dlhé roky strávil ako lekár medzi najťažšie chorými, je na Slovensku jedným z mála lekárov, ktorí nahlas diskutujú o eutanázii. „Som za každú možnosť oddémonizovať pojem milosrdná smrť a iniciovať v ľuďoch najvnútornejšiu diskusiu o všetkých za a proti,“ povedal. Problematiku eutanázie, teda lekárskeho usmrtenia nevyliečiteľne chorého, slovenská legislatíva neupravuje a oficiálne ju ani neumožňuje.

Ako to vidí právnik

Podľa právnika Jozefa Vozára z Ústavu štátu a práva SAV naše zákony o eutanázii vyslovene nehovoria, nie je to však len problém Slovenska. „To ešte neznamená, že by v našej krajine neexistovali právne normy, ktoré by sa nedali aplikovať aj na tieto životné situácie. Ide napríklad o pasívnu eutanáziu, to znamená odmietnutie liečby. Zákon číslo 277 z roku 1994 o zdravotníckej starostlivosti odmietnutie liečby umožňuje. Ak máme na mysli aktívnu eutanáziu, to znamená usmrtenie na želanie, tam by prichádzal do úvahy zrejme trestný zákon a paragrafy o vražde.“

Čo si myslia lekári

Zdravotníci na celom svete sa delia už roky na dva tábory – jedni sú zásadne proti eutanázii, ich hlavným argumentom je, že poslaním lekára je povinnosť liečiť a vracať do života, iní sú, naopak, presvedčení, že v niektorých stavoch je bolesť neznesiteľná aj po silnej dávke morfia a trpiaci človek sa stáva bezmocnou obeťou medicíny.

(uj)

Za rok 170 prípadov eutanázie

Prvou krajinou na svete, kde legalizovali eutanáziu, bolo Holandsko, vlani ho nasledovalo Belgicko. Po ročnej platnosti zákona mali v Belgicku nahlásených 170 prípadov, keď lekári pomohli pacientovi k samovražde. „Zákon nevyvolal ani pohromu, ani neviedol k automatickému usmrteniu na želanie, ako sa niektorí obávali,“ povedal Marc Englert, člen komisie bdejúcej nad uplatňovaním eutanázie. Belgicko sa vraj nestalo ani terčom „turistiky za eutanáziou“.

Prístroj na uľahčenie smrti

Austrálski penzisti, ktorí sa nedávno zúčastnili na seminári o eutanázii, dostali samovražedný prístroj, ktorý si mali doma poskladať. Prototyp prístroja zhotovil priekopník eutanázie v Austrálii doktor Philip Nitschke. Pracuje na jednoduchom princípe: do nosa užívateľa „napumpuje“ namiesto kyslíka oxid uhoľnatý. Nitschke, zakladateľ skupiny, ktorá propaguje dobrovoľný odchod zo života, považuje svoj prístroj za lacnú alternatívu pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť drahé lieky.

Sandra Milneová si prístroj poskladala za 30 minút a chce si ho nechať ako poistku pre prípad, že by chcela skoncovať so životom. „Ľahnete si do postele, zavriete oči a zaspíte. Pre mňa je to poistka, nič viac. Nemám v úmysle ju použiť,“ povedala v rozhovore pre rozhlasovú stanicu ABC.

Podľa Johna Todda, hovorcu skupiny, ktorá zorganizovala seminár, ich cieľom je prinútiť vládu, aby zlegalizovala eutanáziu.

Doktor Nitschke pomohol smrteľne chorému pacientovi ukončiť jeho trápenie pred šiestimi rokmi, keď bola eutanázia na severe Austrálie ešte legálna. Potom ju federálny parlament zakázal. (tasr)