Bezvládna ruka Francúza Vincenta Humberta, ktorému pomohla ukončiť trápenie mama.
FOTO – PARIS MATCH
Francúz Vincent Humbert pred tromi rokmi po automobilovej havárii oslepol, onemel, nemohol sa hýbať a trpel neustálymi bolesťami. Jeho jedinou túžbou bolo skončiť so životom. Pomohla mu v tom mama. Minulý týždeň, v deň jeho 22. narodenín, mu do infúzie namiešala silné lieky, po ktorých Vincent upadol do kómy a o dva dni zomrel.
Aký názor na eutanáziu majú naši internetoví čitatelia?
Verím, že ma život nepostaví pred situáciu, aby som musela uvažovať o dobrovoľnej smrti. Nikoho neodsudzujem, plne chápem, keď niekto už nevládze znášať fyzickú alebo duševnú bolesť. Nechcem porovnávať, ale aj zvieraťu sa dopraje rýchla smrť, aby sa netrápilo.
Eutanázia je útek, prejav falošného súcitu. Namiesto toho, aby sme boli pri našich blízkych a pomáhali im, ale aj sebe, pri hľadaní zmyslu života a smrti, pomôžeme im padnúť do tajomnej beznádeje smrti.
Myslím si, že eutanázia by mala byť legálna, lebo ak sa človek viac trápi, ako žije, má právo svoj život ukončiť. Keby som bol v situácii toho Francúza, chcel by som tiež smrť. Nezniesol by som taký život. Jeho matka urobila to najlepšie, čo mohla pre svojho syna urobiť – zbavila ho utrpenia a bolesti.
Kedysi bolo rodenie, utrpenie a umieranie niečím úplne normálnym, čo ľudí sprevádzalo celý život. Teraz, vo veku internetu a mobilov, si mnohí z nás nedokážu ani predstaviť, že by sa museli postarať o umierajúceho a spríjemniť mu jeho posledné chvíle. Kedysi sa predsa pri posteli umierajúceho bdelo. Naša civilizácia si, bohužiaľ, odvykla trpieť. Všetko si priveľmi zľahčujeme a je nám veľmi ťažko, keď zistíme, že mnohé veci ovplyvniť nedokážeme. Takže eutanázia? Ešte stále sú na svete národy, ktoré sa musia každodenne boriť o potravu, o holú existenciu a verte mi, že ich by to ani nenapadlo. Celá eutanázia je civilizačná zhýralosť.
Kto je chorý, nech si pomôže takto. Nech sa viac netrápi. Malo by to byť legálne.
Moja svokra štyri mesiace zomierala na rakovinu hrubého čreva s početnými metastázami v celom tele. Celé štyri mesiace bola pod ópiatmi, ktoré ku koncu nezaberali a často sme je nachádzali do krvi doškriabanú na tých častiach tela, kde ešte dočiahla. Pri výške 175 cm schudla z 85 kg na 39 kg. Pred začiatkom tohto utrpenia nás požiadala, aby sme ju nedávali do nemocnice a mohla zomrieť doma. Lekári potvrdili, že v nemocnici by iba predlžovali jej utrpenie. Splnili sme jej želanie, ale nikomu neželám dívať sa dennodenne, ako sa milovaná osoba trápi, priam vám mizne pred očami a vy jej nemôžete pomôcť. Po tejto životnej skúsenosti som zástancom eutanázie. Pretože každý človek má právo na dôstojnú smrť.
Asistovaná vražda je vražda. Keď chce niekto legalizovať vraždu, vymyslí eutanáziu, abortus a iné vynálezy. Stále je to však vražda, môžete si vymýšľať názvy, aké chcete.
Byť odkázaný na pomoc iných na dlhé roky je strašné pre chorého človeka aj pre jeho okolie. Ak si chorý uvedomí, že netrpí len on, ale ničí život aj svojim blízkym, je eutanázia najlepším a jediným riešením.
Rada Európy v roku 1999 vyzvala, aby sa namiesto uvažovania nad eutanáziou zlepšila starostlivosť o chorých a príbuzných. V roku 2001 Svetový zväz lekárov eutanáziu odmietol. „Eutanázia je v protiklade so základnými etickými princípmi lekárskej praxe,“ hovorí sa vo vyhlásení, proti ktorému hlasoval iba holandský zástupca v Svetovom zväze lekárov. Do tohto združenia patrí 70 národných lekárskych komôr.
Nepodporujem utrpenie. A hoci mám svojho psíka veľmi rada, keby mal trpieť, dám ho radšej uspať. Rovnako aj milujúceho človeka, ktorý by ma o to požiadal. Koniec-koncov, aj tak sme sa narodili preto, aby sme zomreli.
