Na jeseň nesmú Renáte Bartolomei chýbať na mise tradičné tekvičky.
Nedele s kurčaťom
V detstve si Renáta Bartolomei v jedle veľmi vyberala. Okrem ryže s kompótom jej nechutilo takmer nič. Ak sa jej neskôr mama pýtala, čo by chcela v nedeľu na obed, odpovedala vždy to isté: pečené kurča. V ich rodine bola preto nedeľa roky spojená s vôňou pečeného kurčaťa.
„Po čase som zistila, že s touto chuťou a vôňou sa mi spája niečo pohodové a krásne. Nedávno som po rokoch pripravila na obed práve klasické pečené kurča a veru som pri ňom spomínala na detstvo.“
O mäse a krúpovej polievke
V materskej škôlke neznášala mäso. Raz ju ho prinútili zjesť, ale neprehltla ho. S plnými ústami ju uložili na popoludňajší odpočinok. Keď ju o hodinu budili, zistili, že sa mohla v spánku zadusiť.
Ani v škole nechcela nič jesť. Chudé dieťa trápilo celú rodinu. Keď sa deti cez prázdniny hrávali na poliach okolo Bohdanoviec, Renátina babka chodievala za nimi s výživnou stravou. Piekla koláče a buchty od výmyslu sveta. Občas sa pokus podaril a Renáta pribrala pol kilogramu – aj to však vzápätí stratila.
Začiatky s vareškou
Práve u babky v Trnave sa Renáta Bartolomei začínala priúčať vareniu. Najprv ako dieťa miešala „blatové polievky“, ktoré ochucovala bylinkami, neskôr ju babka pustila aj k sporáku. Ako prvé zvládla palacinky. Najviac jej chutili s marhuľovým džemom.
Keď mala sedemnásť rokov, mama jej prikázala, aby uvarila obed pre celú rodinu. Poverila ju dusením kurčaťa – považovala to za veľmi jednoduchú záležitosť. Mama jej prezradila postup prípravy, no zabudla dodať, že kuchtu – tlakový hrniec treba poriadne uchytiť.
„Kurča som dusila presne podľa inštrukcií, no keď som hrniec otvorila, zistila som, že je celkom pripečené,“ spomína návrhárka. Otec kurča statočne zjedol len s tichou pripomienkou: „Veď to nie je také strašné.“
Renáta mala vtedy už množstvo záujmov, ale varenie medzi ne nepatrilo. S argumentom – musíš sa to naučiť, veď si predsa žena, u nej nikto neobstál.
Pochvala pomôže
Až na vysokej škole sa dohodla s kamarátkami z internátu, že si v kuchynke vždy niečo uvaria. Zapekané cestoviny so zeleninou a podobne. Neskôr, keď sa vydala, už vyvárala naplno.
„Môj bývalý manžel bol senzačný stravník. Vždy mu všetko chutilo, všetko zjedol a dokonca pochválil. To ma motivovalo a inšpirovalo k ďalšiemu vareniu. Od mamy som sa naučila pripravovať rozmanité perkelty a paprikáše, doteraz mäso rada dusím na cibuli či cesnaku. Naozaj fajnšmekerské špeciality som si však osvojila až neskôr.“
Súčasný priateľ Renáty Bartolomei ju priúča k vínam. Jej však najviac chutí sladkotrpká chuť päťputňového tokajského, lahodnosť portského a šum sektu de luxe.
Tofu medzi klobásami
Dnes varí vo väčších množstvách, viac a častejšie aj je. Jedlo nerada pripravuje pre jedného človeka. Pri stolovaní a jedení potrebuje spoločnosť. V čase, keď bola sama, zvykla preto organizovať večierky a priateľom sa predvádzala svojím kulinárskym umením. Nikdy nebola vegetariánkou. Miluje klobásy, slaninu a všetky nezdravé jedlá. Do svojho jedálneho lístka zaradila však aj tofu, ktoré jej veľmi chutí. Má rada mäso – najmä hovädzie, a z rýb uprednostní kapra a lososa. Na nedávnej dovolenke v Grécku ju očarila tradičná musaka. Pokúsila sa ju pripraviť už aj doma. Tvrdí, že to ešte nie je ono, ale verí, že raz aj tento recept zvládne.
Módna návrhárka Renáta Bartolomei pracuje v oblasti slovenskej haute couture vyše deväť rokov. Na viacerých autorských módnych prehliadkach presvedčila verejnosť originalitou svojich modelov. Sú atypické geometrickými tvarmi a eleganciou, ktorú podčiarkuje väčšinou apartný klobúk. Rodáčka z Trnavy vyštudovala ekonómiu, je rozvedená a bezdetná.
FOTO – Peter Leginský
