Vo svete je registrovaných vyše 50 miliónov futbalistiek. Prezident FIFA Sepp Blatter kedysi vyhlásil: „Budúcnosť futbalu je v ženách. Vďaka prirodzenému talentu, elegancii, tanečnému umeniu a pohybu je ženský futbal veľmi atraktívny.“
do historických olympijských štatistík. Na tom by nebolo nič zvláštne. Lenže mediálne ohlasy na Sydney 2000 prekonali očakávania. Televízie donekonečna opakovali rozhodujúce zábery a odborníci označili ženské futbalové finále za jeden z vrcholov olympiády. Po olympiáde v Sydney stúpol počet registrovaných futbalistiek na 50 miliónov. Ženy hrajú futbal na celom svete – v Číne, Rusku, Škandinávii, USA, Brazílii. Už zajtra budú známe nové majsterky sveta. V americkom Carsone zvíťazia Švédky alebo Nemky.
Vzorom pre mužských kolegov
Obhajkyne titulu, Američanky, sa museli s turnajom rozlúčiť v semifinále – podľahli nemeckej reprezentácii. Tréner americkej reprezentácie April Heinrichs však súperkám úprimne tlieskal: „V súčasnosti niet lepšieho tímu, ako má Nemecko. Prehra pred domácim publikom je trpká, ale diváci na celom svete mohli vďaka televíznemu prenosu vidieť najlepší medzištátny zápas v histórii ženského futbalu.“
Nadšené sú najmä nemecké médiá. Výkony 31-ročnej brankárky Silke Rottenbergerovej prirovnávajú k umeniu Olivera Kahna. A trénerovi mužskej reprezentácie Nemecka Rudimu Voellerovi dávajú futbalistky za príklad, ako sa na majstrovstvách sveta vysporiadať s favoritom – kým ženy deklasovali Američanky 3:0, vlani v mužskom finále sa Nemci museli skloniť pred Brazílčanmi.
Pelé vo finále nebude
Proti výkonu Nemiek bola bezmocná aj americká hviezda Mia Hammová. Tridsaťjedenročná útočníčka sa považuje za ženského Pelého, odborníci jej prisudzujú titul najlepšej futbalistky planéty. Dva razy ju FIFA vyhlásila za najlepšiu hráčku roka, počas kariéry získala dva tituly majsterky sveta a v Atlante 1996 sa stala olympijskou víťazkou. Svoj prvý zápas v reprezentácii odohrala už v pätnástich rokoch, uslzené semifinále proti Nemecku začiatkom tohto týždňa bolo jej 243. štartom v reprezentácii USA. V tej strelila už 144 gólov. Na ihrisku pôsobí ako zrelý futbalista. V kritických chvíľach diriguje hru, hecuje a vlieva psychické sily ostatným spoluhráčkam.
Úspech má aj mimo ihriska. V roku 1997 ju magazín People zaradil medzi 50 najkrajších ľudí planéty. Má lukratívnu zmluvu s Nike, Gatorade, Pepsi Colou.
Sebavedomé Švédky
Olympijský turnaj v Sydney vyhrali Nórky, zajtra proti Nemkám nastúpia pre zmenu Švédky. Vo Švédsku hrajú ženy od Malmö až po severné oblasti. V Umeaa, mestečku pri Botnickom zálive, je výborný európsky klub, v ktorom hrá aj jedna z najlepších svetových hráčok Hanna Ljunbergová.
„Sme ženy, a preto aj vždy budeme hrať ako ženy. Dokážeme však hrať rovnako dobrý futbal ako muži,“ hovorí. „Vo Švédsku zatiaľ nemáme kluby výlučne pre dievčatá, a tak sa stáva, že si na tréningoch občas zahráme proti výberu chlapcov do 17 rokov. Môžeme pozorovať, či sa zlepšujeme.“
Umeaa výrazne podporujú sponzori i médiá. Každá hráčka tohto klubu má služobné auto, ich súpravy a výbava sú samé logo a reklama sponzorov. Kľúčové zápasy prenášajú niekedy aj tri televízne stanice. Niet divu, že pre Švédov bude zajtrajšie finále rovnako dôležité ako hokejové zápasy s večným fínskym rivalom.
Čína na nohách
Pred štyrmi rokmi bojovali o titul majsteriek sveta aj Číňanky. V najľudnatejšej krajine planéty je ženský futbal mimoriadne populárny. Na finále do americkej Pasadeny sa prišlo pozrieť vyše 90-tisíc divákov. Zápas sa skončil aj po predĺžení 0:0, v penaltovom rozstrele napokon zvíťazili Američanky 5:4. Veľké čínske mestá však boli hore nohami. Vystúpenie Číňaniek si podmanilo ženy v domácnostiach i úradníkov. Nikto neodchádzal od obrazovky, na pracoviskách zaregistrovali nebývalé absencie. Nevraviac o študentoch – najväčšími poctivcami zostali iba zapisovatelia dochádzky v univerzitných krúžkoch. Sami pedagógovia po zistení, že z prednášok počas zápasov Číňaniek nič nebude, utekali domov pred obrazovky.
Z kopačiek do tretier
Vášnivou obhajkyňou i obdivovateľkou ženského futbalu je aj Maria de Lurdes Mutulová z Mozambiku, majsterka sveta i olympijská víťazka v behu na 800 metrov a jedna z kandidátok na titul najlepšej športovkyne roka 2003.
„Úroveň ženského futbalu sa neustále zvyšuje. Teší ma, že kontinentálne majstrovstvá sa hrajú aj v Afrike.“
Maria nemala záujem o háčkovanie, ktoré je medzi africkými dievčatami rozšírené, a radšej hrala už v detstve futbal, samozrejme, v chlapčenskej spoločnosti. Snívala o tom, že padne do oka niektorému portugalskému ženskému klubu, ako kedysi jej slávny krajan Eusébio Benfice Lisabon. Napokon si ju všimol predseda miestneho klubu v Chamancule. Ponúkol jej dres – v mužskom tíme. V semifinále mestských majstrovstiev rozhodla Maria svojím gólom o postupe. Súper však uspel s protestom, že v pravidlách nebolo uvedené, že v mužskom tíme môže hrať žena. Maria prežívala prvé obrovské sklamanie. Našťastie, potom si našla cestu k atletike.
Nahotinky a futbal
Rok pred olympiádou v Sydney spôsobil v Austrálii veľký rozruch kalendár s aktmi futbalových reprezentantiek. Hráčky pózovali nahé, aby vraj upútali pozornosť a prilákali ľudí na olympijský turnaj. Niekoľko záberov však bolo až príliš odvážnych, a tak si futbalistky vyslúžili tvrdú kritiku. Kritikom neuniklo, že ani na jedinom zábere nebola futbalová lopta. Jedna z hráčok, Amy Taylorová sa to pokúsila vysvetliť. „Súhlasila som, aby som pomohla propagácii ženského futbalu, a zároveň som chcela ukázať, že nie všetky hráčky a športovkyne vôbec musia vyzerať ako nadupané maskulínne typy. Nech sa ľudia dozvedia, že môžeme vyzerať príťažlivo, aj keď sa venujeme tomu, čo väčšina populácie považuje za výlučne mužskú záležitosť.“
Baby z Markušoviec a iné
V našich končinách sa ženský futbal hral už v časoch prvej ČSR – v roku 1936 v Dámskom futbalovom klube Brno. Na Slovensku je zlomovým a historickým dátumom 16. september 1967. Oslavoval sa Deň tlače, rozhlasu a televízie a košickí nadšenci zorganizovali na štadióne Lokomotívy v Čermeli ženský duel medzi družstvami Košíc a Prešova. Zápas sledovalo 15 000 divákov, reportérsky ho zachytila legendárna redaktorka Slovenského rozhlasu Mária Lukačovičová-Zavarská. Pamätník a jeden z autorov myšlienky tohto zápasu, Milan Danko zo svojho archívu nedávno „vylovil“, že už pred touto oficiálnou premiérou behali za futbalovou loptou na trávniku „baby“ v Markušovciach.
FOTO – ČTK/AP, TASR/EPA
